„Tanec je pre deti dôležitejší než matematika a škola zabíja kreativitu“, tvrdí známy spisovateľ

Tanec, ako akákoľvek fyzická aktivita, by mal mať na školách rovnaký štatus ako matematika či jazyky, myslí si Sir Ken Robinson.

Je svetovým lídrom v reforme vzdelávania a autorom najpredávanejších kníh na zozname New York Times.

„Už niekoľko rokov som bol podporovateľom londýnskej školy súčasného tanca. V roku 2016 som bol pozvaný vystúpiť s každoročnou prednáškou na počesť jej zakladateľa Roberta Kogana. Rozhodol som sa rozprávať o úlohe tanca na školách.

 

 Pred prednáškou som na sociálnej sieti Twitter napísal: „Prečo nie je tanec na školách rovnako dôležitý ako matematika?” Dostal som mnoho schvaľujúcich komentárov, ale aj niekoľko otázok.

 

Jeden užívateľ napísal: „Ken, tanec nie je natoľko dôležitý ako matematika.” Iný človek zase napísal: „No a čo? Telefóny sú dôležitejšie ako banány. Mravce nie sú také dôležité ako toaletné kefy.” Zasmial som sa.

Nemám nič proti matematike, je neoddeliteľnou súčasťou veľkého tvorivého dobrodružstva ľudskej mysle. Je tiež úzko spätá s dynamikou tanca. Mám na mysli rovnakú dôležitosť ako iné druhy umenia, jazyky, veda a humanitné predmety vo všeobecnom vzdelávaní každého dieťaťa.

Tanec môže pomôcť obnoviť radosť, stabilitu a zľahčiť napätie, ktorému je dieťa v škole vystavované.

 

Čo je to vlastne tanec? Je to fyzické vyjadrenie vzťahov, pocitov a myšlienok prostredníctvom pohybu a rytmu. Tanec nikto neobjavil. On sa nachádza hlboko v srdci každej kultúry počas celej ľudskej histórii.

 

Tanec je impulzom ľudstva. Zahŕňa niekoľko žánrov, štýlov aj tradícií a neustále sa vyvíja. Niektorí ľudia už dávni pochopili, že tanec je neoddeliteľnou súčasťou života a vzdelávania. Nízky status tanca na školách je čiastočne spôsobený vysokým statusom tradičnej akademickej práce, ktorá spája učenie najmä s verbálnym a matematickým uvažovaním.

Tanečný tréning má dôležité výhody pre sociálnu adaptáciu človeka. Mnohé formy tanca, vrátane tanečných sál, sú neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života. Zahŕňajú v sebe kombináciu synchronického pohybu a vcítenie sa do priameho fyzického kontaktu.

Skupina výskumníkov v oblasti kineziológie a pediatrie uskutočnila rozsiahly prehľad o viac ako 850 štúdii založených na základe účinkoch fyzickej aktivity u detí v školskom veku.

 

Merali účinok 30-45 minútovej strednej alebo intenzívnej fyzickej aktivity od 3-5 dní v týždni. Súčasne sa zamerali na niekoľko faktorov: obezita, kardiovaskulárny systém, krvný tlak či hustota kostí, ale aj depresia, sebavedomie a školský prospech.

Na základe presvedčivých dôkazov v mnohých z týchto kategórií, skupina výskumníkov dôrazne odporučila, aby študenti mali denne aspoň jednu hodinu (alebo viac) miernej či intenzívnej fyzickej aktivity.

Ak sa konkrétne pozrieme na akademické výsledky, skupina našla presvedčivý dôkaz o tom, že telesná aktivita má pozitívny vplyv na pamäť, koncentráciu a správanie v škole. Jeden z výskumníkov bol obzvlášť ohromený zlepšeným čítaním a matematikou u piatakov, ktorí začali s tancom. Ich prospech sa začal výrazne zlepšovať. Je možné, že ide o priamy vplyv pohybu nôh na mozog. 

Tanec má aj ekonomické výhody – prispieva k rozvoju harmonických osobných kvalít, ktoré si zamestnávatelia cenia pri spolupráci s takýmito ľuďmi.

Existuje mýtus o tom, že umelecké vzdelávanie je určené pre talentovaných ľudí. Umenie má však v skutočnosti prospech pre všetkých, bez ohľadu na odborné zručnosti ľudí.

Neučíme sa matematiku len pre to, aby sme vytvorili matematikov a nenaučíme sa písať iba na vytvorenie novej generácie spisovateľov. To isté platí aj pri umení. Učíme ho, aby sme vytvorili zdravých občanov, ktorí vedia aplikovať svoje zručnosti, vedomosti a skúsenosti z účasti na umeleckom diele v ich kariére aj osobnom živote.”

Zdá sa, že sir Ken Robinson vie, o čom hovorí. Čo si o tom myslíte vy?