Takto sa žije v meste, v ktorom nie je ani jediný bezdomovec. Ľudia si v ňom život nevedia vynachváliť

Od roku 2010 sa počet bezdomovcov v mnohých krajinách na svete dramaticky zvýšil. No v hlavnom meste Fínska, v Helsinkách, už žiadni bezdomovci nie sú. Ako to urobili?

Nie sú tam bezdomovci ani žobráci, nikto nespí na ulici zabalený v spacom vaku alebo koberci. No nebolo to tak vždy. „Keď som bola malá, stovky alebo dokonca tisíce ľudí spalo v parkoch a lesoch,“ hovorí námestníčka primátora mesta Helsinki Sann Vesikans. „Teraz je už všetko inak a ulice plné bezdomovcov sa stali minulosťou.“

Za posledných 30 rokov sa boj proti bezdomovstvu stalo hlavným zameraním fínskej vlády. V roku 1987 bolo bez domova viac ako 18 000 ľudí. Najnovšie údaje z konca roka 2017 ukazujú, že asi 6 600 ľudí bolo označených za bezdomovcov. Prevažná väčšina žije s priateľmi alebo s rodinou alebo v dočasnom bývaní. Len veľmi málo ľudí v skutočnosti spí na uliciach.

Ako to tí Fíni urobili?

Od roku 2007 buduje vláda politiku pre bezdomovcov na základe princípu „Bývanie na prvom mieste“. Jednoducho povedané, znamená to, že bezdomovec veľmi rýchlo dostane svoj trvalý domov. Potom dostane potrebnú pomoc a podporu. Môže to byť liečba závislostí, pomoc pri nadobúdaní nových zručností alebo pri hľadaní práce.

To je veľmi odlišné od prístupu v iných krajinách, kde sa ponúka trvalý domov až po tom, čo sa bezdomovci obrátia na pomoc útulku pre bezdomovcov.

Jedným z tých, ktorí teraz žijú vo svojom vlastnom domove je aj Thomas Salmi, ktorý sa stal bezdomovcom, keď mal 18 rokov. Tri roky prežil na helsinských uliciach, kde je priemerná minimálna teplota vo februári -7 °C.

 

„Keď stratíte všetko, na ničom vám nezáleží,“ hovorí. „Myslíte na samovraždu a nebojíte sa smrti. Na ulici je zima, najmä uprostred zimy. Ak spíte vonku, môžete zomrieť.“

Teraz má Thomas vlastný byt vo veľkom komplexe, ktorý spravuje Helsinský diakonský inštitút (HDI), jedna z niekoľkých organizácií, ktoré poskytujú bývanie pre Fínov, ktorí zostali bez domova.

Má 24 rokov a hovorí, že táto organizácia mu pomohol zmeniť jeho život. Kým žil na ulici, veľa pil, teraz si už vypije len počas víkendu.

Bezdomovci nedostávajú žiadne podmienky Dokonca aj keď niekto stále užíva drogy alebo holduje alkoholu, stále zostáva v dome alebo v apartmáne, no len v prípade, že dokáže komunikovať s podporným personálom.

Nájomné môžu platiť z príspevkov na bývanie a zostať tam po zvyšok svojho života. „Povedali mi, že to je môj nový domov,“ hovorí Thomas. „Nikto ma odtiaľto nevyhodí?“ spýtal som sa. „Nie, toto je váš domov, môžete si robiť, čo chcete.“

„Keď mám dom, môžem si hľadať prácu, chodiť do školy, založiť si rodinu, nájsť si priateľov. Ale keď ste na ulici, nič z toho nemôžete mať.“

Vo všeobecnosti bolo bezdomovcom v Helsinkách a neďalekom meste Espoo pridelených 403 bytov. 64-ročná Pia Rosenbergová žije v takomto byte od roku 2014, po tom čo 2 roky strávila na ulici. „Aj keď som alkoholička, mám povolenie piť v mojej izbe,“ hovorí.

Ubytovanie pre ľudí je drahé. V priebehu uplynulého desaťročia Fínsko minulo približne 300 miliónov eur na to, aby bezdomovcom poskytlo 3 500 nových domovov a mohlo zafinancovať viac ako 300 pomocných pracovníkov.

To nie je málo, čo poviete?! Myslíte si, že niečo podobné bude možné aj v našej krajine?