Dostala som rozchod vo forme obyčajnej textovej správy, hneď po tom, ako som pred pár dňami ležala v jeho náručí. Jednoznačne sme lásku cítili odlišne – spôsobil to obyčajný dôvod, pre ktorý ma začal milovať. Bola to naozaj potupná skúsenosť. Ale už som mu dokázala odpustiť.
Hneď ako som si to prečítala, som súhlasila s rozchodom. Bola som v šoku, jasne som však nedokázala myslieť. Čo som mala robiť ?
Čo nasledovalo potom, bolo peklo. Dokázala som preplakať niekoľko hodín, potom som sa ešte viac rozplakala. Nedokázala som ho dostať z hlavy, veď tam ostali toľko pekných spomienok, ktoré ma dokázali tešiť. Neustále som myslela, na naše spoločné chvíle. Nedokázala som to pochopiť, čo bolo zlé.. moje vnímanie a pochopenie lásky, ktorú som mu odovzdávala? Prečo láska jednoducho nestačila, aby sa všetko dalo do poriadku? Čo som zlé urobila? Bol naozaj ochotný pristúpiť na rozchod?
O niekoľko dní neskôr po tej správe, som sa mu odvážila napísať, kto vlastne som. Prečo sa stali niektoré veci, čo k tomu začalo predchádzať a podobné situácie. Cítila som sa oveľa lepšie keď som to napísala a odoslala. Moja hmla sa rozplynula a začala byť jasnejšia, konečne som dokázala dokončiť veci do práce. Cítila som sa super. A povedala som si, že akokoľvek je pravda bolestivá, budem radšej keď to akceptujem.
Psychicky som sa pripravila na jeho odpoveď. Popritom som si čítala skúsenosti s ľuďmi, ktorý sa rozišli. Počúvala som niektoré pesničky, ktoré majú vzbudiť v človeku to povstanie z dna, ak viete čo tým chcem napísať. Nakoniec mi dokázal odpísať po 12 hodinách. Jeho tón bol plný hnevu a výčitiek. V jeho mysli sa vzťah skončil. Nakoniec iba pre neho to už skončilo niekoľko chvíľ dozadu.
Cítila som hnev a bola som zranená, bolo to všetko iba klamstvo? Ako som sa dokázala vcítiť do jeho role, keď náš vzťah pre neho skončil pred tromi mesiacmi? Všetky tie slová ako ma ľúbiš alebo bozky, k čomu to bolo dobré ? Prečo? Ako sa pozrieť človeku do tváre a povedať mu, že ho ľúbiš aj keď vieš, že vo vnútri svojho srdca ho ľúbiť nedokážeš? Ako môžeš vrátiť bozk druhej osobe s takou istou vášňou aj keď vieš, že to nič pre teba nedokáže znamenať? Ako môžeš niekoho tak blízko k sebe pripustiť, a povedať mu, že už je koniec. No, tak moja myseľ na toto nebola pripravená.
Dokázala som sa na jeho správu niekoľkokrát pozrieť a prečítať ju do konca som ju aj chcela analyzovať. Už so mnou nechcel mať nič spoločné. Nakoniec som mu odpísala, že si to vážim a už z jeho života odídem. Aj keď som na to nebola pripravená, moja myseľ to nedokázala, kvôli tým mojím pocitom.
Pozrela som sa na našu poslednú fotografiu. Potom som si pozrela naše spoločné fotky. Pozrela som si aj jeho posledný príspevok, kde mi verejne poprial lásku. Pozrela som sa na jeho krásnu tvár. Nakoniec som si v tej sekunde uvedomila, už ťa nechce naspäť. Už sa rozhodla, tak to skús akceptovať. So všetkými myšlienkami, ktoré som v hlave vtedy mala som sa ho rozhodla blokovať, je koniec. Už nie je žiadna nádej na návrat. A potom som sa rozplakala. Plakala som a nevedela som čo robiť. Len som tam sedela. Dokonca, tak ako som tam sedela som na seba chcela byť hrdá, nechala som prejsť všetkými emóciami. Len som tam chcela byť sama a cítiť sa zranená. Nechcem, aby to len tak odišlo a hneď sa všetko urovnalo. Nechcela som ujsť.
Chcela som kričať ale nevedela som, lebo som nemala kyslík v mojich pľúcach. Cítila som prázdno v hlave a v žalúdku. Neopísateľné pocity, keď som ťa stratila a teraz keď si čítam túto správu. Chýba mi jeho láska a jeho podpora. Chýba mi to, ako sa na mňa pozrie a ako ma dokázal podržať. Chýba mi jeho koža pri mojej a všetko ostatné, jeho chuť a dych. Všetky jeho správy, hlavne to aký mohol mať úsmev, keď si moju správu dokázal prečítať. Chýba mi, ako mi napísal ďalšiu správu, keď som mu momentálne nedokázala odpísať. Najviac mi však chýbajú naše rozhovory, ktoré som mala. Rozprávali sme sa o našich snoch, veciach ktoré chceme urobiť. Všetky tieto veci, ktoré som si predstavila, aby naše budúce deti mali jeho oči alebo môj úsmev, aby boli naším odrazom. Aby mali naše oči, ktoré sú studňou do našej duše. Ale nemôžeme byť spolu, mal si pravdu, niekedy sa stane – že my ako dvaja ľudia nemôžeme byť tu spolu, lebo nie je nato správny čas.
Nechala som to tak a odsťahovala som sa. Nedokázala som žiť v jednej krajine, kde žije aj on a nebyť s ním. Stále si pamätám na ten deň, keď mi povedal zbohom. Plakali sme, bozkávali sa a nechali sme to tak.
Stále bude v mojom srdci, alebo budem ja v jeho. Budeme sa na seba pozerať v budúcom živote a možno sa do seba znovu zamilujeme, to všetko ukáže čas ale tento – sa už neuvidíme.
Môj momentálny rozchod – bude veľmi veľa sĺz. Tie nešťastné momenty odišli preč veľmi rýchlo. Nebola tu žiadna psychická bolesť. Už žiadna psychická bolesť, nebola tam žiadna prázdnota alebo utrpenie. Nakoniec tam je iba veľká úľava.
Som na seba pyšná, nakoniec som sa cez toto všetko dokázala preniesť. Som rád, na to ako som ho dokázala motivovať a inšpirovať. A som rada, ako som sa k nej dokázala otvoriť.
Stála mi proste zato. Nakoniec som rada, ako som sa porátala s tým všetkým rozchodom a čo mu všetko predchádzalo.
Nakoniec som si utrela slzy, usmiala sa na seba a vítala som ďalšie dni, ktoré sa mi do života pritrafia. Vymenila som posteľné prádlo, kde bol so mnou. Otvorila som okno a nechala som tú vôňu vyvetrať a potom som vyčistila byt do poslednej stopy, ktorá by mi ju pripomínala.
A potom prišiel november, kde som vítala nový vzduch. Novú kapitolu môjho života a bola som odhodlaná pustiť sa do ďalšej práce.
Moja tretia láska, ďakujem ti, zato že som dokázala znovu ľúbiť. Ďakujem ti, za to zlomené srdce. Dal si mi inšpiráciu pustiť sa do práce a uvedomiť si všetky moje pozitívne stránky. Moje srdce je teraz pripravené ťa opustiť. Chcem si nechať priestor pre niekoho, kto si toho bude hodný. Láska nemá žiadnu záruku.
Adele povedala „Niekedy to láske trvá, niekedy nie.“
„Zraniteľnosť je rodiskom lásky, spolupatričnosti, radosti a odvahy, empatie a kreativity. Je to zdroj nádeje, empatie, zodpovednosti a autenticity. Ak chceme, aby sme žili oveľa hlbšie životy a mali lepší zmysel potrebujeme zraniteľnosť aby sme sa posilnili po svojej ceste životom.“
