Keď som sa s priateľom rozišla, rozhodli sme sa neukončiť to scénami so škaredými slovami. Bolo to ako vrátenie láskavých vecí a pohľadov, žiadny stres alebo hnev. Nekričali sme po sebe a ani nehádzali po sebe veci, vyhadzovali si na oči, kto komu koľko dlží za večeru. Vyzeralo to neprirodzene ale cítili sme to, že potrebujeme mať k sebe úctu, tak ako to bolo počas celého vzťahu. Bolo to ukončené s láskou, dobrotou a pochopením jeden pre druhého.
Prišli sme k záveru, že už to ďalej nebude fungovať a rozhodli sme sa to skončiť. Tak ako sme svoju lásku začali, tak sme ju aj ukončili.
Bolo to veľmi smutné, cítili sme obrovské sklamanie, ale robili sme z nášho vzťahu niečo, čo ani jeden z nás nechcel, tak prečo sa donekonečna klamať a zo zvyku si to udržiavať?
Našla som mu nové bývanie a posledné dni mohol prespať na gauči až do dňa, keď sa mal odsťahovať. Veci, ktoré sme spoločne zdieľali, sme si právom rozdelili. Žiadny spor alebo súd či právnik, ktorý sa nás pýtal chúlostivé otázky. Po tom všetkom, ako sme si veci vrátili som mu povedala posledné zbohom ako jeho láska a najdôležitejšia osoba v živote. Z mojich úst to znelo ťažšie, predstavovala som si to jednoduchšie, cez to všetko to bol ten istý muž, do ktorého som sa pred tromi rokmi zamilovala. Ten istý sexappeal, vystupovanie a správanie. Bol tu medzi nami rešpekt. Ako z katalógu alebo článkov “ 10 správnych krokov, ako sa korektne rozísť s priateľom.“
Uplynul mesiac od nášho rozchodu a rozhodli sme sa o zdieľanú starostlivosť o nášho štvornohého miláčika, ktorého som nadovšetko zbožňovala. Zobrali sme si ho do našej starostlivosti ako šteniatko, lebo sme si mysleli, že náš vzťah vydrží všetky útrapy a povieme si spoločné áno. Bola to láska. Súhlasil s tým, aby som si zopár dni nášho psíka nechala. Dohodli sme sa, kedy si ho odnesiem a kedy si ho odnesie on, ako keby sme mali spoločného potomka. Za niekoľko mesiacov som sa rozhodla o svojho vlastného psa, potom sa tí dvaja mohli spolu zahrať a postupne sme sa od seba vzdialili a dovolili sme jeden druhému pre ten svoj vlastný osobný život, bez toho druhého. Dospelo to až k nejakým hraniciam, ktoré sme museli prestať ignorovať. Nemohla som s ním spávať, lebo mi to prišlo strašne pohodlné vojsť k nemu do postele a ráno z nej vyliezť.
Náš spoločný známy, mal správne podozrenie, že k sebe niečo cítime, my dokázali sme sa cez ten rozchod preniesť a užiť si jeden druhého, ako keby sa nič nestalo a ignorovali sme fakt, že nikdy nebudeme skutočný pár.
Prešiel rok a pol a ešte stále myslím na to, že ho porovnávam so vzťahom, na ktorý som narazila teraz. Aký bol ku mne môj ex milý, jeho láskavosť bolo to správanie, ktoré ma po tom všetkom dokáže očariť. Veľmi by som si želala, aby túto vlastnosť mali aj dnešní muži. Ako napríklad tento muž, ktorý ukončil náš vzťah s niečím ako „nepotrebujem vzťah, nepotrebujem zodpovednosť“. Ktorý moje meno postupne z láskavého tónu, dokázal premeniť na chladný, dokonca až hrubý, keď sme sa znovu stretli. Jeho chlad vystúpil až na drzosť, ako keby nechcene stretol spolužiaka zo základnej.
Nechcela som sa zachovať, že mi to ublížilo, spočiatku sa mi to podarilo skryť, ale potom to vo mne všetko vybuchlo a čelila som veciam, ktoré ma ťažia. Len som sa ho opýtala, aby sa správal milšie a odpovedal, vieš ja už nikoho mám. On to vôbec nepochopil.
Bol to chlap, ktorý mi povedal ako si s nikým nechce začínať a podobne. Tak som mu odpovedala, to je všetko v poriadku len som chcela, aby si bol milší aj keď už spolu niesme.
Ako je možné, že jedného dňa je niekto k Tebe úplne milý a ďalší sa k Tebe správa, ako keby si pre neho nič neznamenala?
Keď sledujem ostatné príbehy rozchodov, všímam si ako jeden k druhému prestali robiť cestu a správajú sa ako dvaja cudzí ľudia. Ako si môžeš o niekom myslieť tak veľmi málo, keď si s ním strávila toľko času ?
Väčšinou to nebol môj prípad ale teraz sa to stalo aj mne. Bol to ten muž, ktorý vyšiel z postele a začal umývať riad a dúfať, že mi čoskoro svitne, že chce byť sám a jeho úloha sa skončila. Ale neuvedomila som si, že to tak bolo, jeho signály som ignorovala a vždy som si preto vymyslela nejaké ospravedlnenie za jeho chovanie.
Naučme sa pochopiť a vnímať, ako naši partneri vnímajú ex-priateľky, potom možno zistíme, ako sa k nám budú správať, keď budeme minulosťou aj my. Väčšinou sa o sebe veľa naučíme po rozchode, ako počas vzťahu. Vyzývam vás preto, aby sme k sebe boli viac láskaví a citlivejší.
Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂
Žijeme v dobe neistoty, keď sa otázky o budúcnosti a bezpečnosti stávajú čoraz naliehavejšími. V súvislosti s hrozbou globálneho konfliktu sa mnohí ľudia pýtajú,...
Dnes by sa asi ťažko našiel Litovčan, ktorý nevidel vystúpenie sexi francúzskej "Alizee" - Alizée Lyonnet Jacotey, ktoré má dodnes milióny prehratí na Youtube.Pieseň...
