Skončila som. Skončila som s tým, že ma ľudia bez výčitiek zraňujú. Už viac nebudem ignorovať svoje emócie a riešiť problémy ostatných. Skončila som s tým, že som prehnane milé dievča.
Už sa nebudem snažiť robiť iným radosť na úkor svojho zdravia.
Celý svoj život som tá milá. Tá, ktorá by neublížila ani muche. Tá, ktorá upiekla koláčiky pre ľudí, ktorým nezáleží na tom, ako dlho som ich piekla a zdobila.
Vždy som bola tá, ktorá sa príliš starala o ľudí, ktorým to bolo jedno. Vždy som bola tá, ktorá dávala, dávala, dávala a oni len brali, brali a brali.
Som z toho unavená.
Som unavená z toľkej starostlivosti. Som unavená z toho, že som milá k ľuďom, ktorí neurobili nič preto, aby si zaslúžili moju lásku. Som unavená z toho, že milujem ľudí, ktorí ma nemilujú späť. Som unavená z toho, že dávam ľuďom príležitosti a oni ich hodia do koša.
Som unavená z toho, že som neustále milá, že žiarim príliš silno, usmievam sa príliš doširoka a smejem sa príliš nahlas pri ľuďoch, ktorí si to nezaslúžia počuť.
Kamarátstvo nie je hlúpa hra. Vzťahy nemožno brať na ľahkú váhu. Tak prečo tu sedím a stále sa starám? Prečo tu sedím a chcem byť milá k ľuďom, ktorí ma ničia? Prečo sa stále chcem usmievať a prečo chcem, aby ma všetci mali radi tiež?
Je to, akoby bol môj mozog naprogramovaný. Stále chcem niekoho potešiť. Chcem, aby ma všetci milovali, aby ma videli v určitom svetle, ako dobrú a milú osobu. Chcem, aby ma všetci zbožňovali.
Ale čo ak viac nebudem milá?
Čo ak chcem byť sama sebou?
Nechcem, aby ma viac ničili. Nechcem, aby ma viac zraňovali. Nechcem si viac dovoliť stáť bokom, zatiaľ čo iní sú stredobodom pozornosti. Neustále dostávam rany.
A aj tak sa stále usmievam. Stále hovorím prosím a ďakujem. Stále dávam.
A oni stále berú. Rozoberajú ma na kúsky bez jedinej výčitky. Ničia ma, kým sa nezlomím. Dostávam rany. Hádžu na mňa a kamene a ja im to dovolím. Dovolím im otvoriť moje zranenia. Len tak sedím a dovolím im to.
Možno to však nie je ich chyba. Možno nie je ich chyba, že ma zraňujú slovami, krikom a plačom. Celý svoj život som im to dovolila. Usmiala som sa a nechala to tak. Nikdy som im nepovedala, aby prestali. Nikdy som nepovedala, aby skončili.
Až doteraz.
