Pravdou je, že ti vôbec nechýba – a ty nechýbaš jemu. Nepotrebuješ si pripomínať veci, ktoré sa ti stali. Cítiš stratu k človeku, akým bol vo vzťahu ešte predtým, ako si zistila kto vlastne bol zač. Chýba ti radosť, tvoje slnko, tvoj domov, ktorý si si s niekým urobila. Čuduješ sa, ako si tento domov znovu urobiť. Niekoľkokrát sa ti stalo, že si otvorila dvere a vpustila náhodného cudzinca.
Možno viem, že všetko teraz prehnane analyzuješ a strašne ti chýba. Všetky tie momenty, keď ti ráno napísal, alebo ti zaželal peknú dobrú noc. Chýba ti pozornosť, ktorú ti venoval na začiatku. Všetko, čo si milovala, hlavne tie dlhé telefonáty, ktoré sa ti páčili, jeho vrúcne objatie. Pri druhom rande si cítila, že je pre teba pravý človek. A po všetkých rozhovoroch si vedela, že ho chceš po celý život. Ale všetko sa jednoducho jedného dňa zmenilo.
Perfektná štruktúra vzťahu sa začala rozpadať. Ale to je v poriadku. Je v poriadku si rekonštruovať myšlienky a udalosti, ktoré sa stali pred katastrofou, je to ako myslieť na príjemné veci v našom živote. Predstavme si peknú dúhu, letný vánok alebo východ slnka. On bol štruktúra a ty si bola to lepidlo, čo to držalo pohromade.
Určite niekedy teraz ľutuje, keď sa mu nedarí – ako si mu dokázala rozžiariť deň. Ten pocit, byť niekým obdivovaný. Pochopil, že domov ktorý si mu vytvorila, už nie je taký, aký bol predtým. Nebude to už muž tvojho života a domov ktorý si pre neho urobila. sa pomaličky vytráca. On nebol pripravený na zodpovednosť a znamenia, ktoré si mu dala – už to nie je láska.
