Písaval si jej prvý a bol si ten, ktorý vytvoril plány.
Pýtal si sa jej otázky, na ktoré si chcel poznať odpovede.
Hovorieval si ďakujem a bol si ohromený všetkým, čo robila.
Zvykol si sa tešiť na stretnutia s ňou.
A chcel si ju nablízku.
Chýbala ti, keď odišla a hovorieval si jej, aby neodchádzala.
Keď tvoja myseľ blúdila, bola v každej myšlienke.
A tie správy počas pracovného dňa, ktoré ti vytvárali úsmev na tvári.
Zvykol si hovoriť milujem ťa ako prvý a myslel si vážne každé slovo.
Myslieval si si, že si šťastný.
Ale niekde počas cesty si od nej začal očakávať veci.
Robil si veci, pretože si cítil, že musíš, nie preto, že by si sám chcel.
A odrazu si sa s ňou prestal vídať.
Povedal si jej kedy a kam má prísť.
Len aby si to potom mohol zrušiť.
Pretože odrazu sa jej láska a prítomnosť stali nepohodlnými.
Zastavil si sa niekedy, aby si sa opýtal, aké nepohodlné bolo pre ňu prebúdzať sa vedľa niekoho a aj tak sa cítiť osamelá?
Prestal si jej odpovedať.
A ona tápala v chaose premýšľajúc o tom, kde urobila chybu.
Prechádzala každým detailom, aby zistila, kedy sa veci začali meniť.
Všetko sa stalo očakávaním, nie oceňovaním.
Tešila sa na každé ahoj a bála sa každého rozlúčenia.
Chcela sa rozprávať, no ty si nikdy nepočúval.
A pri rozhovoroch, slová plnili čas a priestor, no nič nebolo povedané.
Miloval si ju.
Niekedy určite.
Ale láska vyschla a nebolo možné poprieť, že už nie je žiadny nový pocit.
Cítil si sa kvôli tomu trochu previnilo.
Mal si ju rád preto, lebo ťa naučila ako mať rád sám seba.
Ona ťa vybudovala a ty si ju zranil.
Vždy niekto odpovedal a vždy tam niekto bol.
Pravdou je, že ti všetko uľahčila.
A čím menej si ty skúšal, tým viac sa ona snažila. Snažila sa ti dať všetky dôvody, prečo zostať.
Pretože najťažšou vecou na rozchode je byť zamilovaný a sledovať niekoho odmilovávať sa od teba. S vedomím, že s tým nič neurobíš.
Ty si prestal byť tým, čo potrebuje a ona prestala byť tým, čo si chcel.
A tak si prestal skúšať.
Zrazu ste boli známi cudzinci, ktorí sa boja urobiť akýkoľvek krok, pretože ste vedeli, že to bude krok, ktorý vás rozdelí.
Boli ste chytení niekde medzi udržaním minulosti a budúcnosťou, ktorá nezahŕňala vás oboch.
Už si nemal čo povedať.
Ona ťa stále milovala.
Stále si vyberala teba.
A zlomilo jej srdce, keď si uvedomila, že ostane sama.
No v preplnenej miestnosti, keď sa cítila osamelá, neviditeľná a prázdna, zachytila pohľad cudzinca.
Spýtal sa jej, či sa má s niekým stretnúť. Odpoveď mala znieť ,,áno“, no potriasla hlavou, pretože vedela, že sa nemôže držať niečoho, čo upadáva.
A tak zbohom nahradilo nové ahoj.