Neviem ako ťa milovať len napoly (a ani nechcem)

Každý hovorí, aby som sa nehrnula do vzťahu, bola opatrná, chránila si svoje srdce pre tebou. Snažím sa počúvať, naozaj sa snažím. Viem, že to myslia dobre, lebo ma majú radi a záleží im na mne. Viem, že to hovoria, lebo ma poznajú, poznajú moje pochabé srdce.

Ukazujú mi varovné znamenia: tvoje správy riešime ako algoritmy. Nútia ma analyzovať každú tvoju vetu, pochybovať aj o bezvýznamných veciach, ako žmurkajúci smajlík, alebo elipsu, ktorá sa vôbec nehodí do kontextu. Radia mi dávať si pozor na každý jeden krok. Nútia ma váhať pred každou odpoveďou. Nútia ma pochybovať o sebe samej, o tom ako milujem.

A ja ich počúvam, prikyvujem, lebo viem, že ich úmysly sú čisté. Viem, že sa len snažia ma ochrániť od bolesti, zastaviť ma predtým, než urobím tie isté hlúpe chyby znova – že ti dám príliš veľa, príliš skoro.

Ale aj napriek tomu urobím to čo vždy, odignorujem ich a bezhlavo sa do toho vrhnem.

pexels.com

Poviem ti o svojom živote a smejem sa na tvojich vtipoch. Pýtam sa ťa na tvoju minulosť očami sa pozerajúc do tvojich. Urobím si na teba čas v mojom nabitom kalendári, poviem áno každej večeri, prechádzke a lenivým popoludniam na pláži s pieskom medzi prstami. Pijem s tebou víno, nechám ťa hovoriť mi príbehy, a každému jednému uverím. Zdieľam s tebou tajomstvá. Nechám ťa nech ma pobozkáš. A ja ťa pobozkám naspäť.

Nezáleží mi na tom, či je moja správa príliš flirtujúca, či ti na mne naozaj záleží, alebo či sa len so mnou hráš. Prestala som váhať predtým, než ti odpíšem. Prestala som sa strachovať čo by som mala povedať a čo práve v tento moment cítim. Usmievam sa na teba mojím obrovským úsmevom, tým čo hovorí „som v tom až po uši“ a viem, že ty to cítiš.

Dovolím si milovať, milovať tvrdo, milovať hlboko.
Pretože neviem ako ťa milovať len napoly.
A ani to vedieť nechcem.

pexels.com

Neverím na pravidlá a varovné znamenia. Nemyslím si, že ma posilňuje držať svoje city na uzde, držať sa od teba a nepustiť ťa ďalej. Nechcem plachú lásku, polovičatú lásku – s tebou, do toho dám všetko.

Lebo to je jediná cesta, ktorú poznám.

Moji priatelia mi hovoria, že som príliš. Hovoria mi, že by som mala prestať otvárať svoje srdce ľuďom, prestať robiť blbosti, udržiavať veci neformálne, bez žiadnych záväzkov. Ale ja nechápem ako môžete mať vzťah bez reálneho spojenia, city bez záväzku, intímnosť bez emócií. Nič z toho mi nedáva zmysel.

Moja mama mi hovorí, aby som bola opatrná, aby som si dala čas, aby som nemilovala ľudí a veci viac, než zamýšľam. Ale čo ona nechápe je, že pre mňa je láska divoká. Znamená opustiť všetky pochybnosti a strachy, zabudnúť na všetku opatrnosť a váhanie, znamená vieru, že keď budem padať, budeš padať so mnou.

A možno aj padáš.
Alebo možno nie.

Ale nemôžem hrať hádanky, nemôžem čakať dokým pre mňa otvoríš svoje srdce, aby som ho mohla otvoriť aj ja, nemôžem byť neformálna, nemôžem byť neistá. Nemôžem ťa milovať polovičato. Pretože úprimne, aký do pekla by to malo zmysel?

Takže možno som pochabá. Možno som bláznivá. Možno ti dám všetko a ty mi to neoplatíš ničím. Možno odídeš. Možno to bude bolieť. Možno sa obzriem späť a uvidím, že všetko, čo mi ostatní povedali, bola pravda.

pexels.com

Ale aj tak nezmením, kto som.

Pretože ľúbiť ťa je niečo, čo neoľutujem bez ohľadu na výsledok. Milovala som, cítila som a skúsila som a v tom nie je žiadna hanba. Dala som, čo som mala, možno až príliš. Ale neviem milovať napoly, neviem lásku imitovať, neviem ti dať menej ako moje celé srdce.

A ak ťa budem milovať a prehrám?
Tak ťa jednoducho len budem považovať za cennú lekciu.