Oplatí sa to prečítať a zapamätať si tieto veci!
Každy rodič chce aby jeho dieťa bolo múdré a šťastné, ale bohužial to vedie k fatálným chybám, pretože rodičia sú prílíš náročný na svoje deti.
Jedna z najväčších chýb, ktorých sa rodič môže dopustiť je, že očakáva od svojích detí aby nosili len dobré známky zo školy, lebo od toho závisí jeho budúcnosť. Mnohí odmeňujú deti za dobré známky, čo tiež nie je správné.
Dnes vám chceme ukázať názor viacnásobnej maminy Eleny Kucherenko o tom, aké vážné následky to môže mať, ak chceme od detí aby nosili len dobré známky domov.
Pani povedala nasledovné: „ keď moja staršia dcéra Varya nastúpila do školy, spravila som veľkú chybu, ktorú sa dodnes pokúšam napraviť. Povedala som jej, že ja som bola vynikajúca žiačka a o isté očakávam aj od nej.“
Odporúčáme aby sa každý zamyslel nad tým!
Známky detí a ich úspechy
„ Varya sa učila veľmi dobre, stále rozprávala len o svojich úspechoch, my sme sa tešili z jej úspechu a boli sme na ňu pyšní. Nekontrolovala som jej zošity ani jej elektronický denník. Jedného dňa som si však vzala do ruky jej zošit, prelistovala som ho a našla som jednu rozmazanú trojku.
Čo sa stalo Varya? – pýtala som sa prísne. Dcéra sa mi priznala že sa mi bála povedať o tej zlej známke, lebo vedela že sa budem hnevať. Ak by to bola aspoň 2 -ka, ale 3-ka! Povedala si mi aby som bola vynikajúca žiačka.
Moja dcéra sa mi bojí povedať, že sa niečo v škole nevydarilo, chápete? Ja som si vybudovala túto stenu medzi nami svojimi rukami, strach a nedôveru.
Ani sa nechcem zamýšľať nad tým, aké následky by to mohlo mať ak tú trojku nenájdem? V prvej chvíli som ani netušila čo mám urobiť, potom som objala dcéru, povedala som jej ako ju milujem a poprosila som ju aby mi nikdy viac neklama a nebála sa ma. Prešla do druhej izby premýšľať a plakala.
Takže táto mama vybudovala múr medzi sebou a dcérou, ale našťastie si to uvedomila ešte včas že spravila chybu.
Vždy keď očakávame niečo alebo ak chceme niečo od naších deti, skôr zvážme či je to tak dôležité pre deti alebo pre nás.
Pochopme konečne, že nezaleží na známkách v škole, stále sa vadíme kvôli známkám. Nie je to správné, lebo zničíme svoje deti psychicky a nebudú nám dôverovať.
Známy psychológ Michail Labkovsky radí rodičom aby sa s detmi nerozprávali o škole. To že dieťa sa ako učí je len jeho vec. Je lepšie ak sa s ním rozprávame o bežnom živote a nehádáme sa s ním o známkách. Je veľmi dôležité, aby si dieťa uvedomilo, čo je pre neho dôležité a aby sa v tomto smere vyvíjalo.
Namiesto toho aby si znovu prečítalo román „ vojna a mier“ bude lepšie ak si uvedomí aký je život.
Najhoršie je ak bol rodič vyznamenaným žiakom a predsa nedosiahol v živote žiadné úspechy. Nevie nájsť zmysel života, nerobí takú prácu ktorú má rád, aj jeho nákupy závisia na jeho financiách, ale svoje deti núti aby sa dobre učili, aby aspoň oni dosiahli niečo v živote.
Skôr či neskôr si môžeme všimnúť z vlastných skúseností. Naozaj sú len dobrý žiaci úspešný? Určite je medzi tými ktorý sa dobre učili aj alkoholik alebo taký, čo robí od rána do večera len aby sa uživil.
Aj z tých deti, ktoré neboli najlepšie sú dnes športovci, podnikatelia, politici, modelky, herci a oni tiež dosiahli úspechy v živote.
Nezabúdajme, že bolo mnoho takých prípadov keď rodičia boli príliš prísný na deti, príliš veľa vyžadovali od detí a ak dieťa dostalo zlú známku, alebo ho neprijali na vysokú tak radšej spáchal samovraždu.
Ak sa dieťa stále strachuje po napísanej písomke že ako mohla dopadnúť až kým sa nedozvie známku, tak na koniec jeho školských rokov bude jedna troska, zničí sa psychicky a ak bude stáť pred vážnou otázkou v živote bude veľmi nervózný.
Ak sa dieťa vie ľahko naučiť a rád si číta svoje knižky, to je dobré, ale ak sa na neho hneváme za všetky jeho chyby, to je zlé.
Nezničme naše deti už v útlom detstve a nezasaďme do nich strach. Skúsme sa spriateliť s nimi, nestarajme sa len ich stravu a oblečenie a nevadme sa na nich. Ak budeme svoje deti vychovávať trpezlivo a s láskou, tak z nich určite vyrastú úspešný ľudia, nebudú sa báť zlyhania a splnia si svoje sny.
„ Najdôležitejšie na čo som prišla je, že sa nesmieme vadiť pre deti za ich neúspechy v škole. Milujme ich, pomáhajme im a dôverujme, správajme sa tak aby nám mohli aj oni dôverovať a aby sa nás nebáli!“
