„Za posledných 10 rokov som žila v piatich rôznych krajinách“, – hovorí žena.
Vybudovať si novú existenciu ďaleko od všetkého čo poznáte alebo čomu veríte, – je ten najlepší pocit na svete.
Ľudia, ktorí sa rozhodli odísť bývať do zahraničia určite prikyvujú.
Povedali by vám, že cestovanie rozšírilo ich obzory, sú viac otvorení novým veciam a naučili sa na čom v živote skutočne záleží.
Nepovedia vám však, že to je tá najosamelejšia a najspontánnejšia vec akú v živote urobili.
Vo svete prekonávania samých seba neexistujú rozprávky. Tu je päť vecí, ktoré sa určite stanú ak sa rozhodnete zanechať svoj domov a odísť za svojím snom.
1. Vaši blízki budú zdevastovaní.
Nezáleží na tom ako to prikrášlite, sťahovanie sa do cudziny vždy bude sebeckou voľbou.
Je úžasné, že ste sa rozhodli žiť svoj sen, že ste si vybrali život, ktorý (si myslíte) chcete, ale na konci dňa nebude šťastný nikto iba vy.
Dokonca aj keď ste požehnaní úžasnou rodinou a priateľmi, ktorí pred vami svoj emócie skryjú, stále ich prežívajú. Nechcú vás totiž zaťažovať svojimi pochybnosťami a strachom, takže ich: Prečo nám toto robíš? aj keď sú to ich skutočné myšlienky sa zmení len na: Ak si šťastný ty, sme šťastní aj my!“.
Moji rodičia v tomto ukázali nadľudský výkon. Prvý raz, keď som som odchádzala do Los Angeles som bola presvedčená, že moje nadchádzajúce dobrodružstvo je pre nich rovnako vzrušujúce ako pre mňa.
No dokým som sa ja zaoberala iba sebou, úplne som ignorovala ich bolesť. V deň keď na vyprevádzali na letisku, videla som v ich očiach takú hlbokú bolesť, akú som nikdy predtým nezažila.
Po všetkých našich zbohom som sa ešte naposledy obzrela. Videla som len krehkých ľudí, ktorí v ten moment zostarli o 10 rokov.
Moja radosť bola ich utrpením.
2. Budete sa cítiť vinný. Stále.
Dva mesiace po tom ako som sa odsťahovala do Los Angeles, mojej najlepšej priateľke určili strašnú diagnózu: rakovina.
Snažila som sa tam byť pre ňu cez emaily a telefón, ale vedela som, že čo skutočne potrebovala bolo objatie a rameno, na ktorom sa mohla vyplakať.
Keď moja 80-ročná stará mama spadla zo schodov a volala mi z nemocnice, smutná a sama, sa ma opýtala: „Kedy ma prídeš navštíviť zlatko?“ Nevedela som čo jej mám odpovedať.
Nebola som tam pri ich pádoch ani pri ich víťazstvách. Za tie roky som prišla o väčšinu veľkých udalostí v životoch mojich priateľov. Stužkové. Narodeniny. Rozlúčky so slobodou. Krsty. Svadby.
Vždy som si myslela, že sú to veci, bez ktorých sa zaobídem, dokým som sa nezoznámila s tým krátkym ale neskutočne bolestným momentom ticha, ktoré nasledovalo po každom mojom „Prepáč, ale nebude sa mi dať prísť,“ oznámení. Je to však voľba, ktorú ste urobili vy sami.
Keď sa presťahujete na druhý koniec sveta, čas a finančné limity napokon budú určovať rozhodnutia, ktoré robíte.
Keď prídete na priateľovu svadbu už nebudete môcť prísť na otcovu oslavu šesťdesiatky, alebo sestrine promócie. Ako sa môžete rozhodnúť?
Dokonca aj keď viem, že je to môj život a je len na mne, aby som sa rozhodla ako ho žiť, to že som sa presťahovala za hranice, mi prinieslo mnoho dní keď som sa cítila ako otrasná dcéra, vnučka či priateľka.
3. Budete sa cítiť veľmi, veľmi osamelo.
Vždy som mala šťastie, že som bola obklopená kopou úžasných ľudí. Nikdy som nemala problém nájsť si nových priateľov v každom novom meste.
Napriek tomu, že som málokedy niekam chodila sama, často som zažívala hlboký pocit osamelosti.
Nikdy nezabudnem na svoje prvé Vianoce, ktoré som strávila so spolubývajúcou, ktorú som spoznala len pred tromi týždňami, a jej rodinou. Bola som dojatá ich láskavosťou, ale vedela som, že ma pozvali hlavne z ľútosti. Keď som videla ich vzájomnú lásku a súdržnosť cítila som sa ako votrelec, ako niekto kto tam nepatril.
Vybudovať si priateľstvá, ktoré niečo znamenajú chce čas, takže keď sa presťahujete určite strávite čas v spoločnosti super ľudí, s ktorými však zatiaľ nemáte žiadne spoločné spomienky.
Je to akoby ste sa znova ocitli na strednej, ale tentokrát je to oveľa ťažšie, lebo ste na to sami. Nemáte tam mamu ani otca, ktorý by vás v ťažkých chvíľach podržali.
4. Nikdy už nikde nebudete patriť.
Presťahovanie sa do zahraničia ma v mnohých veciach zmenilo. Objavila som záľuby, koníčky a strachy, ktoré som nikdy netušila, že sú vo mne, a tiež som sa vzdala niektorých presvedčení, ktoré postupom času pre mňa prestali byť relevantné.
Je to dobrá zmena, ktorú som úplne prijala, ale tiež som sa veľmi pomaly odcudzila od ľudí a miest, ktoré som považovala za svoj domov.
Keď sa presťahujete a začnete sa vyvíjať niekde inde, vtedy už je takmer nemožné vrátiť sa späť a zabehnúť do starých koľají.
Namiesto toho si nájdete domov v novej krajine, ktorý aspoň čiastočne nahradí tú prázdnotu vo vnútri. Keďže vás však s vaším novým domovom nespájajú žiadne korene a história, nikdy, nech sa budete snažiť akokoľvek, nezapadnete na 100%.
Aj preto takmer každý cestovateľ, ktorého som za tie roky stretla zápasil s otázkami typu: Kto som? Kde je moje miesto? Patrím niekam? Kde je môj domov? Kde chcem zostarnúť? Kde chcem byť pochovaný?
A neschopní odpovedať na tieto otázky znova, a znova, a znova. Hľadajú ten pocit domova, ktorý kedysi s takou radosťou nechávali za sebou.
5. Stratíte mnohých priateľov.
S priateľmi, s ktorými ste si mysleli, že to bude navždy, lebo ste spolu vyrástli či ste sa spoznali na univerzite, sa čoskoro odcudzíte.
Všetky vyššie uvedené dôvody spôsobia, že sťahovanie bude mať za následok obetovanie priateľstiev. Samozrejme, že niektoré pretrvajú, ale drvivá väčšina nie.
Nie je to nikoho chyba a zároveň je to chyba všetkých.
Zabudnete na ich narodeniny, lebo ste príliš zaneprázdnený budovaním si nových priateľstiev.
Obviňujú vás, že ste prišli na oslavu svojho otca ale nie na ich svadbu.
Môžete sa snažiť viac a navštevovať ich častejšie. Ale aj oni vám niekedy môžu vyjsť v ústrety a aspoň raz prísť navštíviť vás.
Výberom rôznych ciest ukončíte priateľstvo rovnako ako ukončíte vzťah. Je to nevyhnutné a je to život, ale to neznamená, že je to ľahké. Stratou priateľov stratíte aj kus seba a kus svojej histórie.
Takže stálo to za to? Ľutujem, že som sa rozhodla pre medzinárodný životný štýl? Áno aj nie, samozrejme.
S veľkou obetou prichádza veľká odmena, takže sa nikdy nevzdávajte, keď sa už pre niečo rozhodnete a neváhajte sa ma opýtať na hocičo ohľadom pobytu v zahraničí.
A čo vy, súhlasíte s týmito tvrdeniami? Už ste niečo podobné zažili?
