Strašné spomienky starej mamy z obdobia holokaustu nútia ľudí pripomenúť si, akí boli nacisti krutí

Katie, vnučka ženy, ktorá prežila holokaust, sa podelila o srdcervúci príbeh svojej milovanej babičky. Jej stará mama mala len 2 roky, keď Hitler napochodoval do Poľska v roku 1939. Dievčatko bolo príliš malé na to, aby chápalo, ako tento hrozný politický prevrat zmení nielen jej vlastný osud, ale aj osud celého národu.

Katina babička prežila jednu z najstrašnejších udalostí v histórii a následky z nej ju traumatizovali až do konca svojho života. „Tieto hrôzy nezmizli časom,“ povedala Katie. Videla umierať ľudí, ktorých poznala a ľúbila, bola nútená opustiť svoj domov a žiť v koncentračnom tábore, kde trpela v hrozných podmienkach. Ostalo jej množstvo rán nielen na tele, ale aj na duši. Všetko si pripomenula aj o desiatky rokov neskôr, kedy sa vrátila k bránam koncentračného tábora.

Bolo to po prvýkrát, čo Katie počula babičkin príbeh. Neskôr ju to inšpirovalo k tomu, aby sa o neho podelila aj s ostatnými z veľmi dôležitého dôvodu. Pokračujte v článku a dozviete sa prečo…

„Keď Hitler napochodoval do Poľska v roku 1939, moja stará mama mala dva roky. Zmeny v jej meste neboli hneď viditeľné. Keď mala 4 roky, hrala sa vonku, keď z ničoho nič začula krik a rev. Pozrela sa cez ihrisko, zbadala tam nacistov a mŕtve telo 3-ročného chlapčeka zo susedstva, ktorý sa hlasne hral na pieskovisku. Nacistov tento zvuk rozčuľoval a tak ho namieste zastrelili. Mal len 3 roky. Zabitý nacistickým nábojom.

O niekoľko mesiacov neskôr bola moja babička a jej rodina zobudená skoro ráno.

Povedali im, aby vstali a išli vyšli von. Odviedli ich na vlakovú stanicu. Jej otec išiel do jedného vlaku a jej matka, sestry a ona do druhého vlaku.

Svoj prvý deň prežila vo vyhladzovacom tábore Majdanek. Bolo jej povedané, aby sa spolu s ďalšími deťmi ešte pred raňajkami postavili do radu. Nacistický vojak si spočítal každé dieťa. Jedn…dva…tri…štyri…päť…šesť…sedem…osem…deväť…desiate dieťa bolo zastrelené. Potom vojak deťom povedal, že každé zlé dieťa bude zastrelené. Museli pracovať, nesťažovať sa a byť potichu.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt osviencim

Moja stará mama bola poľskou katolíčkou. Manželka jedného nacistického dôstojníka sa rozhodla, že chce dieťa. „Adoptovala“ si preto babičku.

Zmenila jej meno a povedala, že jej mamu zabili. Odteraz bude Nemka. Deň, kedy sa rozšírili správy o príchode spojeneckých vojsk do Poľska, bol dňom, kedy sa nemecký dôstojník spolu so ženou snažili čím skôr utiecť. Odišli v takej rýchlosti, že zabudli na moju babičku, ich novú dcéru.

Nakoniec ju našli o 3 dni neskôr, v jednom z dôstojníkových domov. Záchranári z Červeného kríža ju vzali a spýtali sa, ako sa volá. Ona si svoje meno len sotva mohla pamätať. Trvalo 6 mesiacov, kým našli aj zvyšných členov rodiny.

Išlo o obrovský zázrak, pretože všetci boli nájdení nažive, okrem strýkov a tiet. Stará mama na svojich adoptívnych rodičov nespomínala s láskou. Nepovažovala ich za ľudí či dobrodincov.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt jewish kids second war

O tomto príbehu som sa dozvedela až po tom, čo ma vzala k bránam Majdaneku a následne sa rozplakala. To bolo v roku 2001, 56 rokov po tom, čo bola zachránená ľuďmi z Červeného kríža.

Takéto momenty nedokážu len tak vymiznúť. Všetko sa to zakorenilo v jej mozgu. Výskumy ukázali, že holokaust zmenil DNA a stav mysle jeho obetí. Ja žijem s takýmto DNA. A ak veríte, že neonacisti sú „dobrí ľudia“, alebo „si zaslúžia prejaviť svoj názor“, pripomeniem vám zastrelenie 3-ročného chlapčeka.

Presne to sa stalo, keď nacisti dostali v roku 1933 možnosť vyjadriť svoj hlas. Viedlo to k vzlykaniu mojej starej mami v koncentračnom tábore. Začalo sa to ich hlasom. Správou. A skončilo to neopísateľnou hrôzou…

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “Strašné spomienky starej mamy z obdobia holokaustu nútia ľudí pripomenúť si, akí boli nacisti krutí”