Povedzte to svojim deťom!
Obyčajný školský deň, 7 decembra 2017, sa pre kyjevského siedmaka, Maxima Chernikova, skončil veľmi nešťastne.
Maxim má 12 rokov. Aktívne sa venuje plávaniu a športovému spoločenskému tancu. Chcel by sa stať profesionálom, takže v septembri prestúpil na špecializované lýceum.
Tam sa mu však nepodarilo utvoriť si dobré vzťahy s kolektívom. Spolužiaci ho predbehli v tréningoch o tri mesiace, ale v ten osudný deň zašli priďaleko. Maxim hovorí:
«Zobrali mi tašku, bili ma, sácali, poprehadzovali mi všetky veci v ruksaku. Utiekol som teda na druhé poschodie. Bežali však za mnou a našli ma aj tam.
Jeden ma chytil za rameno, tak som sa snažil aspoň brániť si hlavu. Druhý povedal deťom, ktoré sa prizerali: „Straťte sa!“, a z celej sily do mňa sotil. Odletel som a spadol».
Maxima odviedli do lekárskeho centra – sťažoval sa na ostrú bolesť v chrbtici, hrudi a na srdci a necítil si nohy. Podľa slov jeho babičky, prvú pomoc chlapcovi nikto neposkytol. Z lekárskeho centra mu napokon zavolali záchranku.
Už v nemocnici odhalili opuch miechy a poškodenie hrudného koša. Až o štyri dni neskôr stanovili diagnózu – zlomenina chrbtice.
Odvtedy je chlapec pripútaný k nemocničnej posteli. Teraz ho čakajú roky liečenia a rehabilitácií…
Ako môžete svoje dieťa ochrániť pred podobnými hrôzami?
Práve týmto problémom sa zaoberal Američan Bert Fulks, otec dospievajúceho syna Dannyho. Fulks je pastor a aj sám vyrástol v rodine pastora, takže dobre chápe aké ťažké je vyrastať v podobnom prostredí.
Fulks dôveruje svojmu synovi, ale bolo pre neho dôležité, aby mu syn mohol kedykoľvek dať vedieť, že potrebuje pomoc.
Práve kvôli tomu Fulks vynašiel originálnu šifru, ktorá jeho synovi umožňuje poslať mu správu o pomoc, bez podozrenia ostatných.
Táto myšlienka Fulksovi napadla, keď komunikoval s dospievajúcimi v rehabilitačných centrách po celej Amerike. Hovorí:
«Nedávno som sa týchto detí opýtal: “Stalo sa vám niekedy, že ste sa ocitli v situácii, v ktorej ste sa necítili bezpečne, ale nevedeli ste, ako sa z nej dostať?” Všetci do jedného zdvihli ruky».
Fulks vysvetľuje, ako funguje jeho systém:
Napríklad, môj mladší syn odíde na párty.
Ak sa mu z akejkoľvek príčiny stane niečo nepríjemné, alebo sa nebude cítiť dobre v danej situácii, stačí ak hocikomu z nás pošle písmeno X (mame, mne, sestre, staršiemu bratovi).
Po prijatí SMS nasleduje jednoduchý protokol. O niekoľko minút Dannymu zavolám, a keď zodvihne telefón, odohrá sa nasledujúca konverzácia:
— Haló?
— Danny, niečo sa stalo, musím po teba ihneď prísť.
— Čo sa stalo?
— Potom ti poviem. Priprav sa, už som na ceste.
Potom Danny povie svojim priateľom, že sa niečo stalo doma a medzittým niekto príde a vyzdvihne ho.
Najhlavnejšie je: deti by mali vedieť, že nebudú potrestané za situáciu, ktorá im nie je príjemná.
Fulks trvá na tom, že v záujme udržovania dôvery medzi dieťaťom a rodičom, musí byť dodržaná politika «bez zbytočných otázok».
Samozrejme nie všetci rodičia zvládnu zdržať sa otázok… ale vzájomné porozumenie a dôvera je jediný spôsob ako svoje dieťa ochrániť pred nebezpečenstvom!
Tento jednoduchý no geniálny nápad určite pomôže viacerým rodičom! Aj vy s deťmi máte podobný signál?
