Tento list venovaný svojej matke napísala Jenna Rose, ktorá ho uverejnila na svojom blogu.
„…Chýbaš mi. Je to ako čerstvá rana na duši.
Chýba mi to, ako si ma ľúbila. Chýba mi spôsob, akým tvoj úsmev vo mne vzbudzoval pocit bezpečia a domova. Chýba mi to, ako si sa o mňa starala a vedela som, že ma vždy ochrániš. Chýba mi to, ako si ma povzbudzovala a ako si ma vždy držala za ruku. Vždy, keď som sa cítila zle.
Chýba mi to, ako si bola pre mňa výnimočná a ako zvláštne som sa správala v tvojej spoločnosti.
Chýba mi tvoj hlas na druhom konci telefónu. Keď som počúvala o každom detaile tvojho dňa a hovorila ti o všetkom, čo som zažívala.
Chýba mi ten pocit, ako som ťa mohla pevne objať a stlačiť tvoju teplú ruku. Chýba mi zvuk tvojho veselého smiechu a úsmev, akým si sa na mňa pozerala zo svojej obľúbenej stoličky.
Chýba mi to, ako si ma motivovala k tomu, aby som urobila možné aj nemožné. Chýba mi to, ako si ma utešovala, že všetko bude v poriadku, hoci ja som mala pocit, že sa mi rúti celý svet. Veľmi rýchlo som zabudla na naše nezhody, jednoducho preto, lebo mi bránili v tom, aby som bola v tvojej blízkosti.
Chýbaš mi. Tak jednoduché a úprimné. Chcem ťa vidieť každý deň a ľúbim ťa každou bunkou svojho tela. Chýba mi čas, ktorý sme spolu trávili a myšlienka toho, čo všetko ešte máme pred sebou.
Chýbaš mi. Bez teba sa mi žije horšie. Zdá sa mi, že ma okradli. Zdá sa mi, že som bola zbavená nových spomienok a nových príbehov. No všetko, čo musím teraz chrániť, sú spomienky, ktoré sme spoločne vytvorili.
Príliš pomaly si zvykám na život bez teba a učím sa, ako ťa mám nechať odísť zo svojho života.
Zistila som, že tvoja strata neznamená, že budem každý deň plakať alebo že sa nikdy neusmejem. Neprítomnosť tvojej osoby neznamená, že som sa prestala snažiť žiť alebo nechcela žiť.
No znamená to, že niekedy sa necítim dobre. Niekedy sa zamyslím nad nasledujúcim dňom a proste z toho nemám dobrý pocit. Tvoja neprítomnosť v mojom živote niekedy znamená, že sa cítim otupene a neviem prečo.
Pokúšam sa upokojiť, spomeniem si, aké som mala šťastie, že sme mohli žiť v našom vlastnom svete nekonečna. Na druhej strane mám obavy, pretože viem, že na niektoré veci po čase zabudnem.
Od chvíle, čo si ma opustila, malá časť vo mne zostala prázdna. Táto prázdnota mi ešte stále spôsobuje bolesť. Malá časť zo mňa ešte stále nevie, ako má bez teba žiť na tomto svete. A úprimne povedané, pravdepodobne nikdy nebudem vedieť, ako to urobiť.
Aj napriek tomu sa budem snažiť. Budem sa aj naďalej snažiť takým spôsobom, aby zo mňa naďalej vyžarovala láska, ktorú si mi dala.
Chýbaš mi. Chýbaš mi každú hodinu každého dňa. A budeš mi chýbať každý deň aj naďalej. Neviem, či to bude jednoduché, no budem v tom pokračovať. Nie som si istá, či jedného dňa bude všetko v poriadku, no pokúsim sa o to.
Ale jednu vec viem: ak za tebou trúchlim každý deň, je to cena, ktorú platím za to, že som ťa ľúbila a stojí to za to.“
