Jennifer Aniston prerušila mlčanie a prehovorila o svojom nedávanom rozvode a prečo nemusí samotu vyplňovať deťmi alebo mužom.
Herečka, ktorá si v poslednej dobe získala negatívnu pozornosť médií kvôli jej osobnému životu hovorí, že nutné zmeniť zastaranú mentalitu, ktorú média s obľubou šíria.
„Žijeme v spoločnosti, ktorá ženám diktuje: v tomto veku by ste už mali byť vydaté. V tomto veku musíte mať deti. Je to len rozprávka. Je to „pleseň“, ktorej sa musíme urgentne zbaviť.
Šťastie nie je ideálom, ktorý bol vytvorený ešte v 50.rokoch minulého storočia. Nepočúvajte tie mužské rozprávky. Nemusíte žiť spôsobom, akým si to iní želajú,“ hovorí herečka.
Jennifer neskôr vysvetlila, že nie je proti tomu, ak by sa mala znovu vydať alebo mala deti, no nebude to robiť len preto, aby sa mohla cítiť plnohodnotne.
https://www.instagram.com/p/Bri9SS6AgDg/
Dodala, že ak (podľa názoru spoločnosti) je rodina a deti všetko potrebné pre šťastie človeka, potom všetky jej doterajšie úspechy nemajú žiaden význam.
„Necítim žiadnu prázdnotu. Vážne. Moje manželstvá boli podľa môjho názoru skvelé. A keď to skončilo, bolo to rozhodnutie, ktoré sme urobili spoločne, pretože sme sa rozhodli žiť šťastne oddelene.
Samozrejme, boli tam aj ťažké momenty. Nebolo to tak, že som sa každú sekundu cítila neuveriteľne šťastná. No nedovolím, aby som žila v strachu. Nechcem tak žiť. Ostávať v manželstve len zo strachu je nesprávne.
Ak chcete niečo dosiahnuť, no neuspejete, je to úplne normálne. Zlyhanie je normálne. Vrátane manželstva. Musíte ísť ďalej. Ľudia v sebe majú zakorenené isté klišé, ktoré je nutné zmeniť.“
Toto nie je prvýkrát, čo sa Jennifer postavila proti sexistickému sentimentu médií. V roku 2016 herečka napísala otvorený list, ktorý bol zverejnený v The Huffington Post, kde kritizovala správy o jej tehotenstve.
My sami sa rozhodujeme, či chceme byť sami, s partnerom a deťmi alebo len sami dvaja s partnerom. My sa rozhodujeme, čo je krásne, keď príde reč o našom tele. Nepotrebujeme byť vydaté alebo matkami, len aby sme dokázali žiť šťastným životom. My sami si určujeme „šťastní až do smrti“.
