„Mnohokrát som sa pýtal, prečo si ma opustil, prečo si na seba nechcel prevziať rolu môjho otca, prečo som vyrastal a mohol hovoriť, že nemám otca. Hoci som nenašiel odpovede na všetky moje otázky, uvedomil som si, že pomsta a odpor mi len škodia. Preto som sa rozhodol napísať ti list, v ktorom chcem vyjadriť všetky svoje pocity.
Otcovi:
Neviem, ako ťa mám volať. Nechcem to ani vedieť, pretože na tom nezáleží. Ak to čítaš, možno si budeš myslieť, že ťa budem nazývať strašným otcom všetkými možnými spôsobmi a že by si sa mal hanbiť, že si opustil svoje vlastné dieťa.
Ale nie. Toto nie je ten prípad. Chcem len povedať…Odpúšťam ti.
Odpúšťam ti, že si tam nebol, pretože to zo mňa urobilo silného, odvážneho, húževnatého a nezávislého človeka. Okrem toho ti odpúšťam, že si ma nepotreboval.
Keď som bol malý a v škole sa oslavoval Deň otcov, môj starý otec tam bol vždy.
Keď sa ma opýtali: „Kde je tvoj ocko?“, vždy som im povedal, že žiadneho nemám. Malo to však len pozitívny vplyv na rozvoj mojej povahy. Bol to práve starý otec, ktorý sa stal mojím otcom a naučil ma úplne všetko, čo som potreboval vedieť.
Nikdy som o tebe nehovoril nič zlé. V skutočnosti som o tebe nikdy nehovoril, pretože si nikdy nebol súčasťou nášho života. Od neho som sa naučil byť vďačný za všetko, čo mám.
Naučil ma, aby som sa nevzdával a netrápil sa malichernosťami. Povedal mi, že len preto, že nemám otca, nerobí to zo mňa iného človeka a nebráni mi v tom, aby som mohol rásť a rozvíjať sa.
Odpustil som ti, že si ma vytlačil preč, pretože ma to prinútilo nájsť si novú cestu a spôsoby, ako sa stať lepším.
Moja babička ma naučila rešpektu a dôvery.
Odpúšťam ti za to, že tvoje miesto musela zaujať moja mama. Urobila to od okamihu, kedy som prišiel na tento svet. Vychovala dve deti, našla si prácu a vždy nás vedela zabezpečiť.
Hoci nám niekedy nedokázala dať presne to, čo sme chceli, no vždy jej budem vďačný za všetko, čo pre nás urobila.
Chodila na každú školskú udalosť, na každú prezentáciu a mala fotografie zo všetkých sviatkov, ktorých sme boli súčasťou.
Vždy bola pripravená pomôcť nám. Ukázala mi, čo je láska.
Všetko ti odpúšťam, pretože viem, že vďaka tomu som sa stal lepším človekom. Bez teba som išiel do školy, bez teba som ju absolvoval a bez teba som úspešne ukončil aj vysokú školu.
Viem kto som a kým chcem byť. Teraz viem, akým otcom chcem byť pre svoje deti.
Tvoja neprítomnosť nedefinovala moju budúcnosť, naopak, podnietila ma, aby som v živote hľadal to najlepšie a bojoval za to. Nie preto, aby som ti dokázal, že to viem. Urobil som to kvôli sebe.
Moja rodina sa postupom času začala rozrastať a ľudia, ktorí do môjho života prišli aj odišli, vyplnili priepasť, ktorú si po sebe zanechal.
Odpustil som ti, pretože bolesť, ktorú som pocítil po tvojom čine, ma urobila neporaziteľným, Uvedomil som si, že hoci je otcovská láska dôležitá, dôležité je aj to, aby človek miloval a rešpektoval samého seba a tých, ktorí s ním zostali.
Tvoja neprítomnosť ma naučila, že nenávisť nevedie nikam. Naučil som sa odpúšťať.
Pamätaj si, že si mi nezničil život tým, keď si odišiel. Môj život pokračoval ďalej. Nebol som nešťastný, v skutočnosti sa nemám na čo sťažovať.
Chcem ti povedať…Neobviňuj sa za to, že si odišiel. Nechcem, aby si trpel.
Naozaj dúfam, že si v tomto živote našiel svoje šťastie. Ja som ti odpustil, že si človekom, ktorý ma splodil a odišiel.“
Ocitli ste sa už v podobnej situácii ako tento muž? Ako ste sa k tomu postavili vy?
zdroj: vidamadre.com
zdroj foto: pexels.com
