Pekná mladá žena sa prechádza sama po parku vo večerných hodinách. Zrazu si všimne, že ju niekto prenasleduje. Sme presvedčení, že tento príbeh sa skončí smutne.
Žena v modernom svete sa už necíti tak bezpečne ako kedysi. Neraz musí prechádzať opusteným parkom či ulicami a stále sa pozerá či jej niečo nehrozí.
Mala by ovládať aspoň základne chmaty na sebaobranu, potrebuje slzný sprej alebo píšťalku, musí si pamätať číslo na taxík v ktorom sedí a mala by si dávať pozor na cudzích ľudí. Byť v neustálom napätí dokáže človeka poriadne unaviť!
Niet preto divu, že nasledujúci list, ktorý žena dostala od prenasledujúceho muža, vyvolal reakcie rôzneho typu. Prečítajte si ho aj vy!
„Naše cesty sa skrížili pred novou budovou študentského internátu, rýchlo si sa na mňa pozrela a pokračovala ďalej. Po pár sekundách som sa otočil a začal ťa sledovať.
Všimol som si ten moment, kedy si si uvedomila, že ťa sledujem. Tvoje tempo chôdze sa zmenilo, vystrela si ramená a telefón si pevne držala v rukách.
To ma nezastavilo, ty si pokračovala ďalej, ja som si držal odstup a tváril som sa, že sa hrám s telefónom. Pár krát som mal túžbu zmenšiť tú vzdialenosť a predstaviť sa ti, aby sme sa mohli porozprávať, no neurobil som to.
Kráčala si ďalej, pozerala si sa okolo seba a kontrolovala kde som. Prisahal by som, že po tom, čo si zabočila do slepej uličky, kde bolo zaparkované tvoje auto (aj to moje), si mala sto chutí začať utekať. Avšak v ten večer si na nohách mala obuté lodičky.
Zastavil som sa pri svojom aute (tvoje stálo o niečo ďalej) a pokračoval som v telefonovaní. Videl som, ako si okolo mňa prešla a odfotila si ma.
Pravdepodobne si si nevšimla ďalších dvoch chlapov, ktorí stáli oproti na ulici. Ukazovali na teba prstom a začali ťa sledovať ešte predtým, ako sa stretli naše cesty.
Nevidela si, ako sa na teba pozerajú a ani to, že boli mierne podgurážení alebo zdrogovaní. A možno oboje.
Prechádzajúc popri mne, si si nevšimla, že ťa sledujú zo slepej uličky. Nikdy nezistíš, že o 10 minút neskôr prišla polícia (zavolal som ju, keď si nastúpila do auta).
15 sa ma vypytovali otázky a potom som im ukázal fotografie tých dvoch mužov (odfotil som ich počas toho, ako som ťa sledoval).
Ospravedlňujem sa, že som ťa vystrašil. Úprimne, aj ja som sa bál. Nie som hrdina, môj inštinkt mi hovoril, aby som odišiel. No ty by si mohla byť mojou ženou (ona parkuje na tej istej ulici) alebo moja dcéra. Nikdy by som si neodpustil, ak by sa ti niečo stalo.
Uverejnil som tento príbeh, pretože ma vydesil. Ak by sa podobná situácia stala niekde inde, bol by som rád, keby tam bol niekto, kto by urobil to isté.
Ak máte pocit, že vás niekto sleduje, nečakajte na to, čo sa môže stať. Zavolajte políciu, priateľovi, členovi rodiny, choďte do obchodu alebo nastúpte na nejaký autobus. V najhoršom prípade budete vyzerať paranoidne.
Táto žena bola dobre oblečená a v ruke držala portfólio. Myslím, že práve toto upútalo ich pozornosť. Zdalo sa, že čakajú na možnosť zaútočiť.
Preto som nešiel bližšie, bál som sa, že by ich to vyprovokovalo a ja by som sa stal ich druhým cieľom (možno boli moje obavy bezvýznamné, no v tom okamihu som si to myslel).
Prečo som sa rozhodol zavolať políciu? Najmä preto, že išlo o mužov, ktorí už boli zapletení do trestných činov, možno si práve hľadali svoju ďalšiu obeť. Ak by som sa mýlil, najhoršie, čo by sa im mohlo stať, je 10-minútový rozhovor s policajtmi.
Auto som zaparkoval v slepej uličke a vydal som sa do centra. Ona mi išla oproti. Nevedel som, kde ma namierené. Ak by jej kroky neviedli do slepej uličky a pokračovala by ďalej, pravdepodobne by som prišiel k nej alebo počkal, kým prejde na druhú stranu ulice, kde sa už pohybovalo väčšie množstvo ľudí.“
Takto ľudia okomentovali mužov príspevok na sociálnej sieti…
„Urobili ste dobrý skutok. Som žena a mám dve dcéry. Dúfam, že v prípade potreby sa nájde niekto, kto by niečo podobné urobil pre nich alebo pre mňa. Bolo by pekné, keby sme na seba dávali pozor. Skvelá práca.“
„Nečakala som to, ste úžasný človek. Ďakujem vám, že ste ju sledovali, pravdepodobne ste jej tým zachránili život.“
Iní užívatelia začali mužovi vytýkať fakt, že sa bál ženu osloviť. Mohol k nej predsa prísť a vysvetliť jej celú situáciu. Tu sa však naskytá otázka – verila by mu? S veľkou pravdepodobnosťou nie. Byť ženou tak aj naďalej predstavuje určité riziko!
Aký dojem na vás urobil tento príbeh? Dostali ste sa už niekedy do takejto situácie? Ako to všetko skončilo?
