Prečo lekári z ochudobnenej a zaostalej Kuby sú tými najlepšími na svete? Dôvod je veľmi jednoduchý

Stovky kubánskych lekárov, ktorí pracovali v Brazílii, si vzali všetky svoje veci a odišli domov – len pred niekoľkými dňami im vláda v Havane nariadila, aby sa prestali zúčastňovať programu „Viac lekárov“. 1 300 z 8300 lekárov sa už tak natrvalo vrátilo domov.

Kuba uviedla, že toto rozhodnutie bolo vyvolané v dôsledku „agresívnych a výhražných“ komentárov zo strany novozvoleného prezidenta Brazílie. Skontaktoval sa s lekármi, ktorí mali väčšinu svojich platov posielať komunistickej vláde a povedal, že ich prítomnosť v Brazílii „kŕmi kubánsku diktatúru“.

Tento politický demarš bol nebývalou ranou pre najvýnosnejší export Kuby: nie tabaku ani cukru, ale lekárov.

„Prenájom“ zdravotníckych pracovníkov prináša ročne približne 11 miliárd dolárov, čo z nich tvorí väčší zdroj príjmov, než celý turistický priemysel na tomto karibskom ostrove.

Približne 50 000 kubánskych lekárov v súčasnosti pracuje v 67 krajinách, „armáda bielych plášťov“, ako ich nazývajú kubánski úradníci. Ako je teda možné, že Kuba, so svojím izolovaným autoritatívnym režimom, trpiaca neustálym nedostatkom základných potravín, sa stáva svetovým lídrom vo  „výrobe“ zdravotníckeho personálu?

Prečo má Kuba takú dobrú zdravotnú starostlivosť?

Medicínsky exportný biznis Kuby sa datuje od čias po revolúcii v roku 1959, kedy vodca povstalcov Fidel Castro zvrhol vládnucu diktatúru Fulgencia Batistu a založil si komunistický režim.

Všeobecná zdravotná starostlivosť a bezplatné vzdelávanie boli kľúčovými bodmi projektu Castro. „Boli to dve veľké investície do revolúcie,“ hovorí Mark Keller, expert na Kubu. „Na Kube tak začala vznikať skutočne vzdelaná populácia s prebytkom lekárov.“

Očakávaná dĺžka života na ostrove je vyššia ako v USA a Kubánci majú na jedného obyvateľa takmer o trojnásobok viac lekárov.

Ako doktori slúžia medzinárodným záujmom Kuby?

Počas studenej vojny začala Kuba používať svojich lekárov ako diplomatický nástroj na prekonanie politickej izolácie.

V roku 1963, rok po tom, čo Kubu vylúčili z Organizácie amerických štátov, krajina vyslala svoju prvú lekársku misiu za hranice do ďalekého Alžírska, pričom 56 Kubáncov nahradilo francúzskych lekárov, ktorí opustili africkú krajinu po tom, čo sa v roku 1962 stali nezávislými od Francúzska.

Tým sa posilnila väzba medzi dvoma revolučnými krajinami a až dodnes si medzi sebou udržiavajú blízke vzťahy.

Podľa Kellera, diplomatické vyslania lekárov do rozvojových krajín pomáhajú Kube pri riešení problémov spojených s medzinárodnými vzťahmi.

„Malé africké alebo karibské krajiny, ktoré si nemôžu dovoliť platiť za lekárov, ich dostanú z Kuby,“ hovorí. „Budú ku Kube viac zhovievavé, ak na ňu bude vyvíjaný nátlak zo strany Európy alebo USA.“

Posielaním lekárov do zahraničia na humanitárne účely si chce krajina budovať dobré vzťahy s okolitou verejnosťou. Kubánski zdravotníci získali ocenenie v medzinárodných médiách za ich efektívnosť a odhodlanie po zemetrasení na Haiti v roku 2010 ako aj počas krízy Ebola v západnej Afrike z roku 2014.

Pomáha to vytvoriť akúsi „atraktívnu tvár“ autoritárskeho režimu, ktorý násilne potláča odpor, obmedzuje práva svojich občanov na cestovanie a každý rok vykonáva tisícky svojvoľných zatknutí.

Ako zasielanie lekárov do zahraničia ovplyvňuje kubánsku ekonomiku?

Reč nie je len o nezištných skutkoch. „Keď máte vzdelanú populáciu a nedostatok peňazí a tovaru, chcete nájsť spôsob, ako to speňažiť,“ hovorí Keller. Niekoľko rokov po tom, čo Venezuela v roku 1998 viedla svoju vlastnú socialistickú revolúciu, sa tieto dve krajiny rozhodli vstúpiť do symbiotického vzťahu.

„Venezuela bohatá na ropu, poskytuje Kube hotovosť a dotuje zásobovanie ropy na ostrov výmenou za vysoko vzdelaných odborníkov, a to nielen lekárov, ale aj spravodajských úradníkov či športových trénerov,“ hovorí Keller.

Úradníci hovoria, že vo Venezuele stále pracuje približne 21 700 Kubáncov a to aj napriek masívnej hospodárskej a humanitárnej kríze, ktorú zažíva v posledných piatich rokoch.

Kubánska dohoda z roku 2013 s prezidentom Dilma Roussefom urobila z Brazílie druhého najväčšieho klienta Kuby. Brazília za lekára mesačne zaplatila približne 3 600 dolárov. To je asi 360 miliónov dolárov ročne pre 8 300 ľudí.

Kuba nedávno podpísala dohody s Alžírskom, Keňou a Ugandou.

 

Čo to znamená pre ich lekárov?

Kuba potrebuje hotovosť, kým zahraničné krajiny dostanú potrebných špecialistov, samotní lekári majú jasnú motiváciu pracovať v zahraničí. Minimálna mesačná mzda na Kube je približne 25 USD, u lekárov je to asi 50 USD.

Podľa Kellera, lekári v Brazílii, aj napriek faktu, že Kuba získava väčšinu z ich výplaty, dostávajú 1000 dolárov za mesiac, čo im umožňuje nakŕmiť svoje rodiny. „V dôsledku nedostatku spotrebného tovaru nastáva situácia, kedy je väčšinu výrobkov možné kúpiť len v obchodoch, ktoré preferujú platbu v dolároch,“ hovorí. „A ak máte rodinného príslušníka v zahraničí, ktorý zarába doláre, budete mať príležitosť žiť úplne iným životom.“

Pracovné podmienky pre Kubáncov v zahraničí nie sú vždy prechádzkou ružovou záhradou. Nie sú vítaní miestnymi lekármi, ktorí považujú Kubáncov za spôsob, ako sa miestne orgány môžu vyhnúť riešeniu základných problémov s vlastnými zamestnancami.

Kubánska vláda tiež drží lekárov na uzde. V roku 2017 sprísnili obmedzenia týkajúce sa lekárov pracujúcich v Brazílii: zakázali im využívať brazílske zdravotníctvo a donútili tehotné ženy v 22. týždni tehotenstva, aby sa vrátili na Kubu, a ich deti tak mohli po pôrode dostať kubánske občianstvo.

A čo si o tom myslia samotní lekári?

Nie všetci lekári pracujúci v zahraničí sú spokojní s touto dohodou. V roku 2017 asi 150 z nich podalo v Brazílii žaloby na miestnych súdoch, napadli dohodu a pokúsili sa vymaniť spod kubánskej nadvlády, aby tak mohli v Brazílii vykonávať vlastnú lekársku prax.

29. novembra niekoľkí lekári podali sťažnosti proti PAHO (Pan American Health Organization), kde tvrdili, že OSN vynaložila 73 miliónov dolárov na zamestnanie Kubáncov a podporila podmienky, ktoré porušujú medzinárodné zákony o nútenej práci.

Asi 2000 Kubáncov zostane v Brazílii aj napriek svojej vláde, prezradil brazílsky diplomatický zdroj. Keller hovorí, že niektorí Kubánci sa môžu pokúsiť odísť do USA, kde vítajú Kubáncov, ktorí sa rozhodli odvrátiť od režimu.

Prekvapením je ale pokoj väčšiny lekárov, ktorí sa v skutočnosti nachádzajú v novodobom otroctve! Je to kvôli láske k rodnej vlasti?

 

 

zdroj: Time.