Nadránom vytrvalo zvoní na byte zvonček. Manželka otvorí a na chodbe stojí jej úplne ožratý manžel, opretý čelom o zvonček. Usmeje sa na manželku. Manželka sa na neho tiež usmeje a vraví:
– Ale Igor! Tí tvoji kamaráti sú ale huncúti. Veď ja viem, že ty nepiješ. To ťa oni len nejako opili, aby som ja bola na teba nahnevaná, mne je to jasné. Tí ti to ale vyparatili. Ale ja nie som taká hlúpa. Poď pekne dnu, uložím ťa do postieľky.
Manželka vtiahne muža dnu, zavrie dvere, dá mu dole kabát, sako a vidí, že na golieri má stopy od rúžu. Len sa usmeje a vraví :
– Teda, Igorko, tí tvoji kamaráti ! To sú ale čísla ! Čo tí len nevymyslia ! Natreli ti golier rúžom, aby som ja akože aj žiarlila, že ty máš v robote nejakú ženskú. Ale veď ty vieš, že ja nie som taká. No poď, povyzliekam ťa.
Dá mu dole gate a keď mu stiahne košeľu, vidí, že má celý chrbát poškriabaný. To sa už na chvíľku zarazí, ale usmeje sa a povie :
– Tak to už trošičku, naozaj, tí tvoji kamaráti preháňajú, Igorko. Hodili ťa s holým chrbátikom do kríkov, aby to vyzeralo tak, že ťa doškriabala pri tom, chichi, no veď vieš pri čom, doškriabala nejaká ženská. Ale ja im nenaletím, ja viem, aký je môj Igorko dobrý.
No
poď, dáme dole aj slipy.
Žena si k nemu kľakne, dá mu dole slipy a odrazu vidí, že má na vtáku stopy po rúži. To už naozaj stratí reč a len sa na to pozerá. Keď už to trvá istú chvíľu, manžel opitým hlasom prehovorí:
– Kombinuj, Marta, kombinuj! Inak som v riti !
