Prečo by sme mali brať vážne stratu domácich zvierat? Môžete mať dokonca syndróm zlomeného srdca

Je to veľký smútok… Súhlasíte?

Obľúbený futbalový tím Michala práve vypadol z hlavnej súťaže a tak sa cestou domov sa potreboval rozptýliť. Navštívil miestny útulok pre zvieratá, štvornohí kamoši mu totiž vždy vyčarili úsmev na tvári.

Hoci mu nikdy nenapadlo adoptovať si zvieratko, ale keď uvidel Deliu, päťmesačné prasiatko, okamžite zmenil názor.

„Mal som ju 17 rokov,“ povedal Michal utierajúc si slzy na sedení . „Vedel som, že to bude pre mňa ťažké, keď tu raz nebude , ale nemal som ani tušenie … bola to katastrofa. Plakal som niekoľko dní.

Nevedel som čo mám robiť. Najhoršie na tom bolo, že som sa hanbil o tom hovoriť. Moje uplakané červené opuchnuté oči som zahováral alergiou.“

Strata domáceho maznáčika je často emocionálne zdrvujúca udalosť. Napriek tomu mnohí nevedia pochopiť, aká bolestivá môže byť strata zvieraťa, a ako môže poškodiť naše emocionálne a fyzické zdravie.

Symptómy akútneho žiaľu po strate zvieraťa môžu trvať jeden až dva mesiace, pričom príznaky žiaľu pretrvávajú v priemere aj celý rok.

New England Journal of Medicine uviedol článok o tom, že po strate psa istá žena zažila „syndróm zlomeného srdca“ – stav, v ktorom je reakcia na smútok taká silná, že človek vykazuje príznaky pripomínajúce srdcový záchvat.

Napriek tomu spoločnosť nie je pripravená poskytnúť podporu tým, ktorí prišli o milované zviera. Dovolenka sa v takýchto prípadoch neakceptuje. Možno kvôli strachu, že by nás považovali za príliš sentimentálnych, nezrelých a slabých.

Podľa výskumu je sociálna podpora nevyhnutná pre normálne zotavenie sa po ťažkej strate. Keď prídeme o domáce zviera, chýba nám. Stres nám pridáva aj skutočnosť, že my sami nie sme pripravení otvorene vyjadriť svoje pocity a emócie.

Hanbíme sa hovoriť o žiali a smútku so svojimi blízkymi, čo bráni tomu, aby sme sa z toho dostali.

Strata domáceho zvieraťa prináša veľké zmeny. Predtým sme sa o niekoho starali, venčili sme psa, kŕmili mačku, zhovárali sa s inými majiteľmi psov a mačiek na prechádzkach. Teraz musíme vyplniť prázdno, ktoré v nás ostalo.

Strata domáceho zvieraťa otočí život hore nohami. Mačky, psy, kone a iné domáce zvieratá boli najlepšími priateľmi, necítili sme sami, pomáhali nám s depresiou a úzkosťou.

Preto sa cítime stratení aj niekoľko týždňov po strate domáceho maznáčika.

Podporovanie milovaných pomáha vyrovnať sa so žiaľom. Hľadajte porozumenie od tých, ktorí to zažili a môžu s vami súcitiť. Ak ste boli zvyknutí chodiť so svojím psom vonku ráno, nenarúšajte túto rutinu – choďte sa prejsť alebo začnite behať.

Uvedomme si, že ľudia, ktorí stratili domáce zviera, sú veľmi zraniteľní a potrebujú našu podporu.

Vedeli ste, že psychológovia potvrdili, že zvieratá vedia odhadnúť, kedy ich majitelia potrebujú podporu?

Už ste niekedy zažili stratu zvieraťa? Ako sa vám podarilo cez to preniesť?