Kým každý pozerá na novorodené dieťatko, matka mladej matky vidí svoju dcéru. Ona ešte nie je babička, pretože najprv pomáha svojej dcére stať sa matkou, stará sa o dieťa nie preto, že plače, ale preto, že plače jej vlastné dieťa.
Plače, pretože ju bolí hrudník, plače, pretože nemá dostatok spánku.
Matka mladej matky jej operie oblečenie, vymení uteráky , pretože vie, aké ťažké je byť matkou.
Pri úsvite premýšľa o tom, koľkokrát sa jej dcéra prebudí a príde skoro ráno, aby jej trochu pomohla, vezme dieťa do náručia a opustí miestnosť, aby si jej dcéra mohla pospať ešte aspoň 1 hodinu.
Pripraví teplé jedlo a upečie koláč. Potom sa postará o to, že sa jej dcéra naje, pretože vie, že potrebuje nabrať silu.
naranxadul.comNikto iný ako matka nevidí, čo sa deje s jej dcérou. Ani jej manžel, ani svokra ani jej sestra nevidia, čo vidí jej vlastná matka.
Dcérina matka „pozastaví“ svoj vlastný život, len aby naučila svoju dcéru, ako má dieťatko prebaľovať, kúpať, nakŕmiť a uspať či upokojiť nočnú koliku.
V tomto momente je to jej rola – uľahčiť život dcére aj vnúčaťu.
Všetky mladé mamičky potrebujú matku, ktorá vie, čo sa bude diať ďalej, ktorá chápe, aké ťažké sú prvé dni po pôrode.
„Matka“ môže byť aj sestra, priateľka, svokra, suseda, švagriná, teta.
Žena, ktorá podporuje a chápe, ktorá pomáha a upokojuje – práve to ženy potrebujú počas ich popôrodného obdobia.
