Toto je 10 viet, ktorými získate kontrolu nad rozhnevaným dieťaťom. Naučte sa, ako ho osloviť aby viac neplakalo

 

Aj vy ste sa už stretli s nečakaným správaním vášho dieťaťa? Prudko reaguje na každú maličkosť? Vaše odmietnutie, pád zo stoličky alebo odchod otca do práce je dôvodom pre hystériu a slzy? V tom prípade by ste sa mali naučiť frázy, ktoré rýchlo upokoja správanie vášho dieťaťa. Budú vám užitočné v každej situácii, najmä ak ste vy sami unavení, zažívate stres alebo ste na niečo naštvaní.

„Keď sú malé deti zahltené veľkými emóciami, úlohou rodičov je zdieľať svoj pokoj, a nie stať sa súčasťou tohto chaosu.“

Úlohou rodičov je prijať emócie dieťaťa a naučiť ho, ako sa s nimi vyrovnať. Vaše slová dieťa buď zlomia, alebo mu dodajú potrebnú dôveru.

Ponúkame vám niekoľko fráz, ktoré vám pomôžu vyrovnať sa s detskou hystériou:

  1. „Keď sa objaví hnev, musíte nechať emócie poslať von.“

Najskôr svojmu dieťaťu povedzte, že vyjadrenie emócií je úplne v poriadku. Musia ich prežiť. Emócie samé osebe človeku nijako neublížia. Nechajte dieťa rozpoznať, že je nahnevané a pokúste sa pomenovať emócie, ktoré práve zažíva.

Iné príklady: „Je dobré, že si vyhnal ten hnev von. Vyzeráš smutne. Smútok je normálny. Je vždy smutné povedať zbohom.“

  1. „Počujem ťa, som tu – s tebou, budem tu.“

Najlepšia vec, ktorú môžete pre dieťa urobiť, je zostať blízko, keď je nahnevané, keď plače alebo keď smúti. Musí prežiť pocit straty alebo sklamania. A vy mu v tom musíte pomôcť.

Buďte s ním, zdieľajte jeho smútok alebo radosť. Len zostaňte blízko.

Ďalšie možnosti: „Si rozrušený/á, poď si ku mne sadnúť, som tu s tebou, pokojne sa vyplač, je to normálne. Neopustím ťa.“

  1. „Čo cítiš je normálne, zlé je, keď…“

Niekedy je potrebné jednoznačne označiť isté správanie za neprijateľné, napríklad keď dieťa začne hrýzť, biť alebo sa váľať po podlahe. Byť nahnevaný je normálne.

Je potrebné, aby sme dieťa obmedzili v tom, ako vyjadruje svoj hnev.

Skúste mu povedať: „Vyzeráš ako keby si bol veľmi nahnevaný. Hnevať sa je normálne. Nie je dobré, ak kričíš alebo hryzieš. Nedovolím, aby si sa bil (kričal, váľal sa po podlahe atď.).

Pomôžem ti obmedziť tvoj hnev. To, že sa hneváš je celkom normálne, ale biť ma nebudeš, pretože je to nesprávne.

V momente, keď sa dieťa rozhnevá, urobte si prestávku, dajte mu čas, aby sa mohol nadýchať a vypustiť emócie.

  1. „To, čo teraz cítiš, prejde. Čoskoro sa budeš cítiť oveľa lepšie.“

V momente hystérie sa dieťa cíti, ako keby bol celý svet proti nemu, život skončil. Pod tlakom emócií si totiž môže myslieť, že mu už nikdy nebude dobre.

Koľkokrát ste už od svojho dieťaťa počuli: „Toto je najhorší deň v mojom živote!“ Prekvapivo sa po desiatich minútach vrátil k zmyslom a zabudne na nekonečný smútok, akoby ani nikdy neexistoval.

Pamäť detí je naozaj krátka. Emócie dieťaťa zmiznú hneď, ako svoju pozornosť obráti na niečo iné. Pripomeňte mu a sebe, že hnev, rozčuľovanie, odpor prejde a všetko sa vráti na svoje miesto.

  1. „Zhlboka sa nadýchneme, oddýchneme si, sadneme…“

Dieťa sa ťažko vyrovnáva s emóciami. Nejaký čas to potrvá. Nechajte ho, aby ju prežilo, bolo s ňou osamote.

Objímte ho a sadnite si k nemu, nemusíte nič hovoriť. Po niekoľkých minútach sa opýtajte, ako sa cíti. Pomôžte mu opísať zažité emócie, pomenujte ich nahlas, nechajte dieža, aby vyrozprávalo –  takto vám môže povedať mu o svojich pocitoch.

Použite tieto slová: „Keď som rozrušený, nedokážem dýchať, preto sa snažím dýchať pomaly. Po niekoľkých minútach sa upokojím a cítim, ako sa všetko zlepšuje.“

  1. „Si dobrý a milý.“

Zlé správanie neznamená, že aj samotné dieťa je zlé. Stále nevie, ako sa vyrovnať s hnevom, takže často robí to, čo sa jeho okoliu nepáči. Po záblesku hnevu povedzte dieťaťu, že urobil niečo zlé, ale to z neho ešte  nerobí zlé človeka.

Dovoľte deťom vedieť, že ich emócie nemajú žiaden vplyv na to, kým v skutočnosti sú.

Použite tieto slová: „Bol si nahnevaný. Nechcel si bratovi nadávať. V hneve môžeme povedať veľa nepríjemných vecí. Si dobrý chlapec. Čo si myslíš, že musíš urobiť, aby ti tvoj brat odpustil?

  1. „Som vždy pri tebe, ak to budeš potrebovať.“

Niekedy sa deti dostanú do stavu hystérie, len aby upútali pozornosť svojich rodičov. To znamená, že s nimi musíte rozprávať, hrať alebo sa len tak zabávať. Ale nie vo chvíli, keď sa u nich spustí hnev. Najskôr by sa mali upokojiť.

Dieťa odmieta objatia, odstrkuje vás a začne ešte viac nariekať? Všetky metódy, ktoré predtým pomáhali, teraz zlyhávajú?

To znamená, že dieťa vás kontroluje. Starostlivosť v takom momente môže situáciu len zhoršiť. Nechajte dieťa vypustiť paru.

Použite tieto slová: „Vidím, že si naozaj nahnevaný. Je to normálne. Zdá sa mi, že ma nepočuješ. Som tu, ak ma budeš potrebovať. Najskôr sa upokoj, tak ako som ťa to učila…“

Nechajte dieťa, aby prišlo naspäť k svojim zmyslom, dajte mu pár minút, nerušte ho, nepresviedčajte ho a nevyhrážajte sa mu. Určite nakoniec príde k vám a bude žiadať náklonnosť či pocit tepla. To je normálne.

  1. „Poďme si to všetko prehrať!“

Predstavte si túto situáciu: mali ste v pláne že celá rodina sa pôjde niekam zabaviť a všetci z toho boli nadšení. Zrazu sa to trochu zmení: manžel je rozrušený, dieťa plače a od zlosti nevie čo so sebou.

Vaše slová: „To nie je to, čo sme mali v pláne! Tvoj brat ťa nechcel udrieť, urobil ton nechtiac. Pes sa náhodne zachytil o tvoj rukáv. Ešte raz si to prejdime a začneme od začiatku! Teraz sa už musíme snažiť…!!!“

Niekedy si musíte niektoré situácie pretáčať a dať tak každému možnosť, aby svoju rolu zahral čo najlepšie. Dajte rodinným príslušníkom túto šancu! Nechajte všetko, čo sa stalo predtým, v minulosti.

Samozrejme, nemôžete to urobiť, ak sa stane niečo skutočne vážne. Váš návrh na prehratie všetkého môže byť vnímaný ako pokus vyhnúť sa problému.

  1. „Čo vás táto situácia naučila?“

Je dôležité deti naučiť, ako sa dá poučiť z akejkoľvek situácie. Pocity bolesti, sklamania, hnevu majú silný vzdelávací potenciál.

Problémy, ktoré sa na prvý pohľad riešia ťažko, nám otvárajú nové príležitosti. Sú to chyby, ktoré nás robia múdrejšími.

Takýto prístup k problémom pomáha vo vzťahoch, v priateľstvách, ale aj pri riešení ťažkých situácií.

Opýtajte sa dieťaťa: „Prečo sa hneváš? Ako sa teraz cítiš? Nemal si reagovať inak na túto situáciu?

Emócie nie sú náhodné! Každý z nich nás niečo učí: milovať, užívať si život, nájsť kompromisy atď.

  1. „Majte na pamäti svoje pocity a snažte sa istým veciam vyhýbať.“

Hovorili ste s dieťaťom, upokojili ho, vysvetlili, ako sa cítil a ako to ovplyvnilo jeho aj ostatných a naučili ho vyjadriť svoje emócie. Teraz sa uistite, že sa to skutočne naučil.

„Pokús sa to už viac neurobiť“ – táto jednoduchá fráza dáva dá dieťaťu vedieť, že sa môže samo napraviť ako aj to, že má na výber – ako reagovať, ako konať, čo povedať.

Dieťa si uvedomí, že aj napriek rozčúleniu, sa dokáže so situáciou lepšie vyrovnať. Táto myšlienka mu prináša úľavu, ale aj chuť vyskúšať iný spôsob chovania.

Pri ďalšom pokuse už bude dieťa vedieť ako pracovať so svojimi emóciami a určite vám povie: „Spomínam si, mami! Urobil som to, o čo si ma požiadala! „Ak sa to stane, vedzte, že ste urobili všetko správne.

Ako sa vyrovnáte s detskou hystériou vy?