Rodičia poznajú množstvo spôsobov, ako napraviť správanie svojho dieťaťa, ale najčastejšie sa prikláňajú k trestom. Alan Kazdin, vedúci centra rodičovstva v Yale neverí na účinnosť trestov, uvádza portál Simplemost.
„Rodičia síce často začínajú rozumnými argumentmi, ale postupne začínajú kričať, dotýkať sa dieťaťa často s najlepšími úmyslami,“ hovorí Kazdin.
Verí, že je možné zastaviť ho aj bez násilia, ako o tom píše aj vo svojej knihe.
Zároveň hovorí, že pokusy o zmenu správania dieťaťa vyslovene rozhovorom sú podobné pokusom presvedčiť fajčiara, aby prestal fajčiť.
Kazdin radí rodičom, aby vychovávali dieťa takým konaním, ktorému by ho chceli naučiť, kým sa zlé správanie nevytratí. Zdá sa to jednoduché, ale ako to urobiť?
Kazdin to popisuje v troch krokoch:
1. Ako položiť základy správania.
Ako správne požiadať dieťa, aby sa vhodne správalo?
Podľa Kazdina je kľúčom k poslušnosti mäkký tón hlasu, ako aj možnosť voľby dieťaťa (alebo ilúzia voľby).
Inými slovami ak chcete, aby sa vaša dcéra obula, povedzte jej to jemným tónom:
– Teraz si obujeme topánky Alica. Vyber si ktoré topánky sid nes obuješ, červené alebo zelené?
Nedávno som povedala svojej kamarátke o Kazdinovej metóde a vyskúšala ju. Predtým jej 5-ročnú dcéru pred odchodom z domu vždy pochytila hystéria, ale ako náhle jej dala možnosť výberu, dievča sa upokojilo. Teraz sa jej páči vyberať si oblečenie, v ktorom pôjde na prechádzku, a nesťažuje sa!
2. Ako dosiahnuť požadované správanie.
Časť odpovede na túto otázku je v odseku 1. Keď dáte dieťaťu možnosť voľby, môžete ľahko dosiahnuť poslušnosť.
Kazdin tiež radí využívať formu hry, vrátane hrania sa na roly. Napríklad ak má vaše dieťa hlasné a dlhé záchvaty hnevu, je potrebné chopiť sa okamihu, keď je pokojné a ponúknuť mu „zahrať hnev.“ To znamená predstierať, že je hysterické, ale bude to len hra.
Ak vás napríklad dieťa začne biť, môžete povedať:
– Takže, ak sa ti podarí nebiť ma počas hnevu, dostaneš hviezdičku alebo dva body. Nezabudni, je to len hra! Ale ak sa ti to podarí, získaš body.
Takýmto spôsobom dieťa postupne odúčate od nežiaduceho správania, ale vzniknú aj situácie, kedy ho môžete pochváliť. To vás vedie k tretiemu bodu.
3. Čo urobiť na konci.
Tretí krok je pochvala. Napríklad ak vás v hre na hystériu dieťa neudrelo môžete povedať:
– Pozri, Max, hneváš sa na mňa ale neudrel si ma. Výborne!
Oslovujte dieťa menom keď ho chválite, aby vedelo, že pochvala je určená pre neho. Aby znova konalo správne, môžete povedať niečo ako:
– Super! Skúsiš to ešte raz?
Dieťa chváľte za poslušné správanie, kým sa mu to neuloží v hlave, potom bude oveľa ochotnejšie, a nebude sa vracať k svojim zlozvykom. Ak je problémové správanie spojené s inými akciami, môžete hru rozšíriť pridaním nových prvkov, aby ste ho inšpirovali k správaniue, ktoré chcete v každom prípade vidieť.
Čím viac praxe, tým silnejší zvyk. Dobré návyky sú dobrá vec!
Ako učíte dobrému správaniu svoje deti?
