Jej denník sa stal jedným zo symbolov tragického osudu miliónov ľudí židovského pôvodu, prenasledovaných a zavraždených nacistami za druhej svetovej vojny.
Židovské dievča pôvodom z Nemecka Anne Franková ho začala písať v 13 rokoch v úkryte v Amsterdame, posledný zápis je z 1. augusta 1944. Potom bol úkryt prezradený a ani nie šestnásťročná Anne zahynula 12. marca 1945 v koncentračnom tábore Bergen-Belsen, ktorý o jeden mesiac neskôr oslobodila britská armáda. Franková sa narodila pred 90 rokmi, 12. júna 1929, vo Frankfurte nad Mohanom.
Denník bol pre Annu vnútorným dôverníkom jej dospievania, strachu a nenávisťou ovládajúcich dni v uzavretom priestore. Kniha vyšla prvýkrát v roku 1947 a stala sa literárnou udalosťou. Bola preložená do viac ako 55 jazykov, predalo sa jej na 25 miliónov výtlačkov a inšpirovala rad hier a filmov. Dom na amsterdamskej ulici Prinsengracht, kde sa Anne s rodinou ukrývala, navštívi ročne okolo 800.000 ľudí.
https://www.instagram.com/p/BymfQVynSr-/
Oceňovaný je literárny talent mladučkej dievčiny a jej výstižné vykreslenie neľudskosti holokaustu. Napríklad neskorší juhoafrický prezident Nelson Mandela z denníka čerpal pri svojom dlhoročnom väznenia silu žiť ďalej, Václav Havel povedal v roku 1994, že „odkaz Anne Frankovej je stále živý“ , americký spisovateľ Philip Roth ju nazval „stratenú dcérkou Franza Kafku“ .
Podľa bývalého amerického prezidenta Johna Kennedyho je jej denník „jednou z najnaliehavejších obhajob ľudskej dôstojnosti“ a ruský spisovateľ Iľja Erenburg o nej napísal: „Za šesť miliónov mŕtvych Židov hovorí jeden hlas – nie hlas mudrca či básnika, ale hlas obyčajné mladé dievčatá.“
Útek do Holandska
Anne sa narodila v židovskej rodine bankového úradníka Otta Franka. Keď jej boli štyri roky, k moci sa dostal Adolf Hitler a štvorčlenná rodina (Anne mala ešte staršiu sestru Margot) utiekla do Holandska.
https://www.instagram.com/p/BymqYrYIbrT/
„Od mája to s dobrými časmi začalo ísť z kopca: najprv vojna, potom kapitulácia a vpád Nemcov a pre nás Židov nastala bieda,“ opisuje Anne okupácii Holandska Nemeckom v máji 1940. Úkryt v zadnom trakte amsterdamského domu, v ktorom sídlila firma Opekta založená Ottom Frankom, budovali jej prezieraví rodičia viac ako rok.
Dva roky v úkryte
Anne dostala zápisník 12. júna 1942 a potom, čo hrozba transportov začala byť aktuálna, sa rodina Frankovcov 6. júla 1942 do úkrytu presťahovala. V izolácii prežila viac ako dva roky, neskôr sa k nim pripojila aj rodina bývalého Frankovho obchodného partnera a jeden židovský zubár – dohromady osem ľudí.
V auguste 1944, keď bol úkryt prezradený, boli jeho obyvatelia transportovaní do koncentračných táborov a rovnaký osud stretol aj dvoch mužov, ktorí im pomáhali. Až na otca Anny všetci ľudia z úkrytu zahynuli. Anne a Margot boli poslané do Bergen-Belsenu, kde v marci 1945 krátko po sebe zomreli na týfus.
Zatknutie viedol policajt Karl Silberbauer a jeho pomocníci od holandskej polície. Spravodlivosti aspoň čiastočne urobil zadosť lovec nacistov Simon Wiesenthal, s ktorého pomocou bol Silberbauer v 60. rokoch zadržaný.
https://www.instagram.com/p/BymzD4uimwu/
Udania alebo razie
Podľa rakúskej spisovateľky Melissy Müllerovej, autorky jedného z životopisov Anny, ukrývaných Židov nacistom prezradila upratovačka z domu na Prinsengracht. Britská spisovateľka Carol Leeová zasa tvrdia, že to bol jeden z bývalých obchodných partnerov Otta Franka.
Múzeum, ktoré sa venuje odkazu jednej z najznámejších obetí holokaustu, ale v roku 2016 uviedlo, že je možné, že osem ľudí, ktorí sa v budove dnešného múzea ukrývali od júla 1942, nikto neudal. Na úkryt mohla nacistická okupačná správa prísť len náhodou pri razii, ktorá súvisela s vyšetrovaním okolo nelegálnej práce či falšovania prídelových lístkov.
Cítim, že trpia milióny ľudí
Posledné riadky napísala Anne tri dni pred zatknutím 1. augusta 1944, niektoré zápisy sú vypovedajúce. „Vidím, ako sa svet pomaly mení v pustatinu … cítim, že trpia milióny ľudí. Ale keď vzhliadnem k nebu, pripadá mi, že sa všetko nejako obráti k lepšiemu, že táto hrôza skončí, že sa vráti pokoj a mier, „ napísala napríklad v júli 1944.
Denník našli na podlahe dve zamestnankyne Opekty, ktoré pomáhali Frankovým v časoch najhorších, a tie denník tiež po vojne odovzdali Frankovi. Otec Anny, ktorý sa vrátil do Amsterdamu z Osvienčimu, zomrel v roku 1980.
https://www.instagram.com/p/BggObGNFdMO/
zásahy otca
Denník má niekoľko verzií. Autorka totiž pôvodné zápisky neskôr prepracovala a literárno vylepšila. Prvý holandský vydavateľ z knihy odstránil niektoré pasáže (napríklad sexuálne názory mladej autorky), jej otec zase nesúhlasil s tým, aby sa čitatelia dozvedeli, že si podľa dcéry nerozumel so svojou ženou. Až neskôr vyšli zápisky kompletný.
Autenticita Denníku Anne Frankovej je niekedy spochybňovaná niektorými popieračmi holokaustu. Napríklad britský historik David Irving označil denník v 70. rokoch za podvrh vyrobený až dodatočne, po vojne, Anniným otcom. Expertíza ale pravosť denníku potvrdila.
https://www.instagram.com/p/Bnv8iRZHJEB/
