Keď sa staneme nezávislými, budujeme si vlastné rodiny, naši starnúci rodičia sa pomyselne strácajú v pozadí. Zbavujeme ich možnosti starať sa o nás ako o malé deti, často sa rozčuľujeme, odmietame ich rady, ochotu pomôcť a nechápeme, ako veľmi im tým ubližujeme. Dospelé deti si nie vždy uvedomujú, že kvalita života sa v priebehu rokov zhoršuje a nemá to súvis len so zdravím. Čo môže každý z nás urobiť, aby sme potom niečo neľutovali, keď už bude príliš neskoro?
Správanie ako k deťom
Aj keď starí rodičia už nie sú takí „efektívni“, nemali by sme sa snažiť kontrolovať každý ich krok. Samozrejme, nebude zbytočné položiť si občas otázku, či niečo potrebujú, či nezabudli užívať lieky, atď. Nemali by sme však s nimi zaobchádzať rovnako ako s našimi rastúcimi deťmi. V priebehu rokov bola ich účasť na vašom živote skutočne obrovská, ale bolí ich, keď majú pocit, že sú bezmocní a závislí od iných ľudí.
Vylúčenie z procesu rozhodovania
Nie každá myšlienka alebo nápad staršej osoby je aj správna, či dôveryhodná, pretože mnoho vecí nemusí byť pre ich chápanie prijateľné. Ich rady nie sú niekedy vítané, inokedy môžu vyznieť humorne, ako sú napríklad spomienky na podobné situácie. Hoci sa na veci pozerajú inak, majú neoceniteľný dar – skúsenosť, z ktorej sa môžeme ďalej učiť. A aj keď sa ich názor ako výsledok neberie do úvahy, mali by sa cítiť ako súčasť rodiny.
Neochota prispôsobiť sa novým potrebám
Staroba má na každého človeka odlišný vplyv, ale hranica medzi rešpektom a ochranou by nemala byť prekročená. Snažte sa neponáhľať, nevytýkať, neprerušovať ich, negúľať očami a nerobiť unáhlené závery. Vaši rodičia potrebujú viac času na adaptáciu než mladí ľudia, no aj oni sa dokážu dobre prispôsobiť novým podmienkam. V priebehu rokov sa zvyšuje aj ich potreba byť nápomocnými: neodmietajte ich starostlivosť, pretože ste sa stali možno jediným zmyslom ich života.
Túžba zmeniť ich
Názory, ktoré boli formované v priebehu rokov, sa stali druhou povahou staršieho človeka. Je takmer nemožné ich presvedčiť, ale je ľahké ich rozčúliť s neustálym presvedčovaním alebo presadzovaním názorov niekoho iného. Vzdorovitosť v takýchto prípadoch len zriedka priniesla pozitívne výsledky. Pokiaľ sú rodičia rozumní, vedia, čo je pre nich najlepšie a ako ďalej žiť. Iracionálne myslenie možno skorigovať, ale nie potlačiť alebo zmeniť.
Neznášanlivosť a hnev
V živote staršieho človeka je veľa strachu. Bojí sa náhleho zhoršenia zdravotného stavu, finančnej nestability, straty schopnosti postarať sa sám o seba, straty pamäte, samoty či dokonca smrti. Staršie osoby sú často hádavé a neposlušné, no nie je nutné ich za to hrešiť a vytvárať tak nové problémy či stresové situácie. V konečnom dôsledku to môžu byť vedľajšie účinky liekov. Emocionálne prepojenie, a nie neznášanlivosť a škandály – to je to, čomu by ste mali venovať pozornosť.
Byť finančne nezávislými, dospelými, musíme byť pripravení aj na to, že sa časom budeme musieť starať o našich rodičov. To znamená, že by sme mali dokázať vnímať rozdiel medzi generáciami a ich novými potrebami. Ideálni rodičia a deti, rovnako ako aj vzťah medzi nimi, neexistuje. Áno, potreba vziať ich pod naše „krídla“ ovplyvňuje našu autonómiu, vyžaduje si čas, ale čo sa stane, keď sa už nebudete mať o koho starať? Sme od nich tak ďaleko, aby sme neboli schopní urobiť posledné roky ich života znesiteľnejšími?
