Čo strácame, keď prichádzame o našich otcov? Je to naozaj ťažké…

Smrť otca je jednou z najťažších udalostí v živote človeka. Bez ohľadu na to, aký ste starý a aký bol váš vzájomný vzťah. Dokonca aj otec, ktorý žije niekde inde a nie je prítomný vo vašom živote, dokáže zanechať hlbokú prázdnotu a spleť emócií, s ktorými sa je niekedy veľmi ťažko vyrovnať.

Keď zomrie otec, musíme znovu nájsť svoje miesto na tomto svete, pretože na istý čas máme pocit, ako by sme boli stratený. Okrem toho, sa začneme vnímať iným spôsobom. Bez otca už nie sme tým, kým sme boli.

Aj keď sme zvyčajne silnejšie a bližšie pripútaní k našim matkám, netreba však zabúdať ani na rolu  otca. Aj keď nie je v okolí, jeho prítomnosť slúži ako pozadie celého života. Je naším mentorom a ochrancom, dokonca aj keď neučí a nechráni. Túto úlohu mu totiž mentálne pripisujeme bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Keď otec zomrie, mení sa tým aj naša identita.

Počas otcovho života ste iným človekom, ako po jeho smrti. Nezáleží na tom, koľko máte rokov: 30, 40 alebo 50. Pokiaľ sú rodičia nažive, istá časť nás ešte stále žije v detstve.

Po smrti sa celá naša osobnosť otrasie. Teraz za sebou vedieme ďalšie generácie, no nás už nevedie nik. To v nás vyvoláva pocit zdesenia a osamelosti.

Potom sa začne proces vytvárania novej dospelej identity. Nestane sa to však automaticky a bez utrpenia. Musíme opätovne porozumieť nášmu vnútornému svetu a nášmu miestu v živote iných ľudí.

Keď otec zomrie, máme pocit, ako by sme stratili kotvu. Na chvíľu sa nechávame unášať vlnami.

Prevláda v nás pocit nenaplnenej nostalgie.

Nikdy nebudeme mať iného otca. Ide o nenahraditeľnú stratu. Nech už bol náš vzťah s ním akýkoľvek, vždy budeme túžiť po nesplnených veciach.

Ak bol váš otec blízkym a milujúcim človekom, bude vám chýbať to, čo vám dával. Všetko to úsilie, ktoré vynaložil na to, aby ste boli šťastní. Zdá sa vám, že nie ste hodní jeho darov, že sme mu neprejavovali dosť vďaky, nevenovali mu dostatočnú pozornosť.

Ak bol vzťah s vaším otcom napätý, potom to všetko bude o niečo viac komplikovanejšie. Začnete sa zapodievať hádkami a konfliktami, ktoré ste s ním počas svojho života mali. Koniec koncov, teraz už nemáte príležitosť ísť za ním a povedať mu, že ho ľúbite bez ohľadu na to, čo všetko sa stalo.

Podobná situácia nastáva aj prípade, kedy otec nie je súčasťou vášho života. K dlhotrvajúcemu trápeniu z dôvodu jeho neprítomnosti sa pridáva pocit smútku z večnej straty. Ako keby sa uzavrel kruh, ktorý nebol nikdy otvorený.

A túžba ísť ďalej.

Bez ohľadu na to, aké okolnosti sa spájali so smrťou nášho otca, aj tak zvyčajne trpíme. A meníme sa – niekedy k lepšiemu. Možno že pri absencii jeho prísnej osobnosti si konečne dovolíme rozvíjať niektoré aspekty našej osobnosti, ktoré on zatienil.

Strata otca sa aj napriek tomu bude dlho spájať s bolesťou. V priebehu rokov to bude jednoduchšie. Hlavnou vecou je pochopiť, že bolesť a trápenie po smrti otca sú normálne. Aj keď máte 50 rokov, stále je to strašné.

Psychológ Gene Safer ľuďom odporúča,

aby popremýšľali o tom, aký odkaz v nich zanechal ich otec. Nájdite odpovede na 5 hlavných otázok:

  • Čo som získal od svojho otca?
  • Čo z toho si chcem uchovať?
  • Čo chcem odmietnuť?
  • Čo ma mrzí, že som nedostal/a?
  • Čo by som mu chcel/a dať, ale nemal/a som na to čas?

Odpovede vám pomôžu lepšie porozumieť sebe a mieste otca vo vašom živote. A s pochopením, postupne príde aj samotné prijatie…

A čo si o tom myslíte vy? Podeľte sa o tento článok aj s vašimi priateľmi na Facebooku, možno práve niekto z nich potrebuje takúto pomoc.

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “Čo strácame, keď prichádzame o našich otcov? Je to naozaj ťažké…”