„Učím syna čítať už vo 2 rokoch…“ Som neurobiologička a takéto správanie rodičov ma desí!

Mnoho moderných rodičov je doslova posadnutých rozvojom svojich detí. Niektorí dávajú deťom vzdelávacie hry a zapíšu ich na všetky druhy kurzov, takmer už od batoliat, pričom si sú istí, že to ich deťom poskytne lepšie podmienky na život.

Avšak, Tatiana Černigovskaja, slávna ruská psycholingvistka a neurobiologička, profesorka na Petrohradskej štátnej univerzity, si myslí úplný opak.

Vo svojej prednáške „Ako naučiť mozog učiť sa“ vysvetľuje, že je dôležité, aby sme dieťa nenapchávali toľkými vedomosťami a naučili ho správne používať mozog. Inými slovami, naučte ho, ako sa učiť!

Toto povedala Tatiana Černigovskaja:

„Je veľmi dôležité, aby sa deti začali učiť včas. Hlavným problémom moderného dieťaťa je jeho domýšľavý rodič.

Keď mi hovoria: „Začal som svojho syna učiť čítať, chcem, aby to zvládol za dva roky,“ odpovedám: „Nuž, ste blázon!“

Prečo to potrebujete? Nedokáže to za dva roky! Jeho mozog na to nie je pripravený!

Ak ho budete takto cvičiť, dieťa,  samozrejme, bude čítať a možno aj písať, to však ale nie je všetko.

Deti majú vo všeobecnosti obrovský rozdiel v miere rozvoja. Existuje taký pojem – „vek školskej zrelosti“. Ten je definovaný nasledovne: jedno dieťa má 7 rokov a ďalšie tiež, no jedno chodí do školy, pretože jeho mozog je na to pripravený a druhé sa musí hrať s medvedíkom o rok viac a až potom si pôjde prvýkrát sadnúť do školskej lavice.

U takýchto detí sa všetka kognitívna sila mozgu vynakladá na „boj“ s písmenami. Preto, aj keď číta text, nestačí pochopiť jeho význam a každá otázka na túto tému ho dostane do slepej uličky.

  1. Rozvíjajte jemné motorické zručnosti

Čelíme veľmi náročnej úlohe: sme na križovatke medzi človekom, ktorý písal a čítal obyčajné knihy, a človekom, ktorý číta hypertexty, nevie vôbec písať, zaoberá sa obrázkami a nie textom. Je dôležité pochopiť, že toto je iná osoba a má iný mozog.

My, dospelí, máme radi ten druhý mozog, a sme presvedčení, že tým nevzniká žiadne nebezpečenstvo. To je omyl.

Ak sa malé dieťa, keď príde do školy, nevie naučiť písať, zvyknúť si na jemné pohyby pera, ak v materskej škole nič nelepí, nevyrezáva, nestrihá nožnicami a podobne, potom sa u neho nevytvárajú jemné motorické zručnosti. A to je presne to, čo ovplyvňuje funkcie reči. Ak u dieťaťa nerozviniete jemné motorické zručnosti, potom si nesťažujte, že jeho mozog „nefunguje“.

  1. Počúvajte hudbu a učte to aj deti

Moderné neurovedy aktívne študujú mozog v čase, keď je ovplyvnený hudbou. A teraz vieme, že keď sa hudba podieľa na ľudskom rozvoji už v ranom veku, výrazne to ovplyvňuje štruktúru a kvalitu neurónovej siete.

Keď vnímame reč, dochádza k veľmi zložitému spracovaniu fyzického signálu. Do našich uší sa dostavajú decibely, intervaly, všetko je to o fyzike. Ucho počúva a mozog počuje.

Keď sa dieťa naučí žiť s hudbou, zvykne si dávať pozor na malé detaily, rozlišovať zvuky a intervaly medzi nimi. To je čas, kedy sa na neurónovej sieti vytvára jemný rez.

  1. Nedovoľte mozgu, aby zlenivel

Nie všetci ľudia sú geniálni. A ak má dieťa zlé gény, potom sa s tým nedá nič robiť.

Existujú prípady, kedy sú gény dobré, no aj tak to nestačí. Od babičky môžete dostať obrovský klavír Steinway, no musíte sa naučiť, ako na ňom hrať. Rovnakým spôsobom môže dieťa získať skvelý mozog, ale ak sa nerozvíja, neformuje, limituje, naladí sa na to, že bude prázdny, zahynie.

Ak budete ležať na gauči pokojne aj pol roka, potom nebudete schopní vstať. A to isté sa deje aj s mozgom.

  1. Neorientujte sa len na veľké testy

Myslím si, že každému je jasné, že ak by sa Shakespeare, Mozart, Puškin a iní vynikajúci umelci pokúsili urobiť maturitu, neboli by úspešní. V IQ testoch by prepadli.

Čo to znamená? Len to, že test na IQ  sa nevypláca, pretože nikto nepochybuje o genialite Mozarta, len blázni.

Existuje karikatúra, na ktorej sú zobrazené zvieratá, ktoré musia vyliezť na strom: opica, ryba a slon. Rôzne bytosti, z ktorých niektoré v zásade ani len nemôžu vyliezť na strom.  To je presne to, čo nám moderný vzdelávací systém ponúka vo forme predmetu našej osobitnej pýchy – maturita.

Myslím, že to je veľmi veľká škoda. No v prípade, že chceme pripraviť na život ľudí, ktorí budú pracovať v továrni za pásom, potom je to určite vhodný systém. Ale ak chceme vzdelávať tvorcov, potom je tento systém najhorším, čo by sa dalo vynájsť.

  1. Odlišné učenie chlapcov a dievčat

Rozprávanie sa s chlapcami by malo byť stručné a konkrétne. Pre maximálny účinok by mali byť zapojení do energickej aktivity, jednoducho by nemali len neustále sedieť. Majú toľko energie, že je najlepšie pokúsiť sa ju nasmerovať tým správnym smerom.

Nezatvárajte ich v malom uzavretom priestore, dávajte im priestor a schopnosť pohybu. Okrem toho, chlapci potrebujú úlohy, ktoré sú viac z reálneho sveta, vymýšľajte súťaže a dávajte im menej písaných úloh, pretože z nich sa im nepodarí nič „vytĺcť“.

A určite by ste ich mali pochváliť za akúkoľvek maličkosť. A toto je ďalší zaujímavý fakt: ukázalo sa, že chlapci by mali byť vychovaní v chladnejších izbách ako dievčatá, pretože inak budú počas učenia zaspávať.

Dievčatá milujú pracovať v skupine, potrebujú kontakt. Pozerajú sa druhým do očí a páči sa im, keď môžu pomôcť aj samotným vyučujúcim.

Dôležité upozornenie: dievčatá by nemali byť chránené pred pádmi a znečistením, mali by si vyskúšať „kontrolované riziko“. Vznikne príležitosť na jej pád – nechajte ju spadnúť a naučte ju vyrovnať sa s tým.

Dievčatá naozaj nemajú rady drsné hlasné konverzácie, no vyžadujú si emocionálne začlenenie, a taktiež milujú svet farieb, to znamená, že trieda pre dievčatá by mala žiariť farbami.

Pozorný individuálny prístup môže z dvojkára urobiť jednotkára. Nie všetci dvojkári boli skutočne dvojkári, niektorí z nich, napr. Leonardo Da Vinci, boli do smrti vďační geniálnemu úsiliu učiteľov.

  1. Robte si prestávky

Zvyčajne sa predpokladá, že ak dieťa počas procesu vyučovania na niečo zabudne, je to zlé, rozptyľovanie je zlé, prestávka je tiež zlá, a ak dieťa zaspí, ide o hotovú nočnú moru.

Nie je to pravda. Všetky tieto prestávky nie sú len prekážkami pre zapamätanie si učiva a spracovanie informácií, ale aj pomoc. Umožňujú mozgu uložiť a osvojiť si prijaté informácie.

Najlepšia vec, ktorú môžeme urobiť, ak sa do zajtra naliehavo potrebujete niečo naučiť, je čítať to tesne pred tým ako pôjdete spať. Hlavná práca mozgu nastáva v čase, keď spíme.

Aby sa informácie dostali do dlhodobej pamäte, potrebujú na to čas a určité chemické procesy, ktoré sa vyskytujú len počas spánku.

Neustále vytváranie napätia zo skutočnosti, že ste nemali čas, niečo nefungovalo, nič nevyšlo – to je to najhoršie, čo môžete urobiť.

Nemôžete sa báť chýb. Aby bolo pre vás štúdium ľahšie, mali by ste si uvedomiť, že učenie bude pokračovať aj po tom, čo opustíte školské lavice. Ak človek len sedí pri svojom stole a predstiera, že študuje, nič užitočné z neho nevyrastie.

Čo si myslíte o tomto prístupe?