V niektorých prípadoch, ktoré sa dostávajú na súdy v Rio de Janeiru, „pracovníci hlásia situácie, v ktorých sa sami seba pýtajú, či je to pravda alebo nie,“ hovorí 50-ročná sudkyňa Adriana Leandroová. A tak sa sudkyňa mohla sama presvedčiť, že niektoré z nich boli skutočné.
Jeden deň pracovala ako operátorka v bankovej pobočke bez toho, aby prezradila svoje skutočné povolanie. A uvidela, ako jej kolegyňa strávila 6 hodín bez vody. „Nie preto, že by ju pri tom niekto prerušoval, ale preto, že sa tak bála straty zamestnania, že nemala odvahu ísť si pre vodu,“ hovorí Adriana.
Tento rok sa magistrát stal jedným z 23 účastníkov projektu právnickej školy TRT-RJ zameraného na zvýšenie empatie medzi sudcami. Za týmto účelom sudcovia trávia deň v topánkach iných pracovníkov. Najprv navštevujú teoretické kurzy a potom celý deň pracujú ako upratovačky, úradníci, telefónni operátori či všeobecní asistenti.
„Empatia je dôležitá pre každého, ale najmä pre nás. Musíme byť schopní postaviť sa na miesto toho druhého. Postavte sa na miesto zamestnanca aj zamestnávateľa, aby ste pochopili ťažkosti, ktorým čelia,“ povedal sudca Tiago Mafra da Silva, ktorý pracoval ako zametač ulíc v mestskej upratovacej spoločnosti Comlurb.
„Sudca, ktorý stratil schopnosť sympatizovať s ostatnými, stratil schopnosť byť sudcom,“ povedal Marcelo Augusto Souto de Oliveira, riaditeľ právnickej fakulty a jeden z tých, ktorí sú zodpovední za implementáciu tejto myšlienky.
Posledný júlový piatok bol Thiago medzi poltuctom pracovníkov upratujúcich pláž Leme. Nevedel, čo to znamená prebúdzať sa každý deň o 4:20 ráno a ísť do práce, rovnako ako jeho 44 ročný kolega zametač Alexander Santos Pereira. Nikdy nevedel, čo to znamená žiť s platom 1 500 dolárov, ktorý Alexander dostával.
Cez deň však pocítil, aké to je stráviť päť hodín na horúcom slnku, vyťahujúc z piesku plastové poháre, zvyšky jedla a ohorkov z cigariet. Bez klobúka a opaľovacieho krému dostal úpal. „Bolo to veľmi ťažké, dokonca som zvracal kvôli úpalu,“ hovorí. Napriek tomu Tiago považoval túto skúsenosť za veľmi dôležitú a pozitívnu.
„Projekt, ktorý realizovala škola v roku 2017, sa skončil krátko po jeho začatí. Mnoho sudcov a sudkýň reagovalo zle na myšlienku stráviť deň v podradnej práci,“ hovorí riaditeľ Marcelo Augusto.
Napriek odporu mnohých sudcov bol projekt zrealizovaný. Sudcovia, ktorí sa rozhodujú, často nerozumejú problémom ľudí, ktorých problémy riešia. Podľa riaditeľa školy Marcely Augusty bolo hlavným cieľom rešpektovať ľudí, ktorí vykonávajú skutočnú prácu, a zabrániť povrchnému zaobchádzaniu s ľuďmi s menej prestížnymi profesiami. „Vzdať sa moci aj na jeden deň je pre človeka problém. Pretože moc predstavuje akýsi druh opojenia.“
„Nemôžem zaručiť, že sudca bude lepšie posudzovať. Zaručujem však, že bude lepším človekom. A pretože verím, že najlepší ľudia sú najlepší sudcovia, myslím si, že tento projekt je skutočne dôležitý,“ hovorí Marcelo.
Ako sa vám páči tento nápad? Vedeli by ste si ho predstaviť aj u nás doma na Slovensku?
