Od 26. mája sa zmenila v Nórsku politika týkajúca sa verejného obstarávania a odlesňovania. To znamená, že každý výrobok, ktorý podporuje odlesňovanie sa v Nórsku nebude používať. Táto zmena politiky je súčasťou Akčného plánu o rozmanitosti prírody, ktorá bola odporúčaná Stálym výborom Nórskeho parlamentu pre energetiku a životné prostredie.
Pracovalo sa na tom roky!
Zásluhy si taktiež môže pripísať nadácia Rainforest Foundation Norway, keďže dlhé roky pracovali na presadení tejto politiky a aby daný sľub nadobudol aj platnosť. Nills Hermann Ranum, ktorý je šéfom politiky a kampane pre túto nadáciu, sa vyjadril k dlhoočakávanému zákazu takto: „Toto je dôležité víťazstvo v boji za ochranu dažďového pralesa. V posledných rokoch sa niekoľko spoločností zaviazalo ukončiť obstarávanie tovaru, ktorý môže byť spojený so zničením dažďového pralesa. Doteraz tomu tak nebolo s podobnými záväzkami vlád. Je preto veľmi pozitívne, že nórsky štát teraz postupuje takisto a robí rovnaké požiadavky, pokiaľ ide o verejné obstarávanie.”
https://www.instagram.com/p/ByzgR2OiHKS/
Tento akčný plán apeluje aj na členov parlamentu a to tak, že ich žiada o zachovanie biodiverzity čo sa týka investícií do Nórskeho vládneho dôchodkového fondu Global. „Ostatné krajiny by mali nasledovať vedenie Nórska a prijať podobné záväzky týkajúce sa odlesňovania. Najmä Nemecko a Spojené kráľovstvo musia konať na základe spoločného vyhlásenia na summite OSN o klíme,” dodáva Ranum na margo novej politiky.
Problémy s odlesňovaním sú po celej zemeguli
Spomínané krajiny sa podľa informácii Huffington Post sa na summite OSN v roku 2014 zaviazali “podporovať národné záväzky, ktoré podporujú dodávateľské reťazce bez odlesňovania“. A to najmä pomocou politík regulujúcich palmový olej, sóju, hovädzie mäso a hlavne aj drevo vo význame verejného obstarávania a trvalo udržateľných zdrojov spomenutých výrobkov. Tieto výrobky spôsobili až 40% mieru odlesnenia v rozmedzí rokov 2000 až 2011 v krajinách ako Argentína, Bolívia, Brazília, Paraguaj, Malajzia, Indonézia a Papua Nová Guinea.
Pomoc pre Papuu Novú Guineu
Nórsko túto tému berie vážne a snaží sa tento problém riešiť globálne pomocou financovania. Podľa informácii WorldWatch Institute, Papue Novej Guinei dalo Nórsko záväzok až 222 miliónov eur na ochranu ich lesov. Tam svoje lesy využívajú väčšinou na ťažbu, ktorej Nórsko chcelo zabrániť a preto sa tento záväzok vyplácal v čiastkach od roku 2011 do roku 2015. „Naša krajina je v štádiu, keď naša populácia nie je o nič menej materialistická (ako industrializované krajiny) a ani nechcú zlepšovať svoje životy, Chceme pokračovať v našom vývoji, ale nemôžeme to urobiť bez peňazí,” znejú slová ministerky zahraničných vecí na Papue Novej Guinei, Carolyn Rodrigues-Birkett.
https://www.instagram.com/p/BqzhOy1gwC0/
Pomoc pre Brazíliu
Portál mongabay.com prezrádza, že v roku 2015 Nórsko pomohlo Brazílii čiastkou takmer 900 000 eur po dohode na ukončenie a zabránenie odlesňovaniu. Brazílska Amazónia stratila až 17% stromov za posledných 50 rokov no odlesňovanie tejto oblasti sa v poslednom desaťročí znížilo až o 75%. “Partnerstvo medzi Brazíliou a Nórskom prostredníctvom Amazonského fondu ukazuje intenzívnejšiu podporu jednému z najpôsobivejších opatrení na zmiernenie zmeny klímy v posledných desaťročiach. Je to vynikajúci príklad medzinárodnej spolupráce, ktorú potrebujeme na zabezpečenie budúcej udržateľnosti našej planéty,“ tvrdí o tomto opatrení generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.
Zdroj: vox.com
Nórsko nepodáva pomocnú ruku len Južnej Amerike ale dokonca aj Afrike a iných častiach našej planéty. Až 43% lesov Hornej Guinei pokrýva Libériu, ktorá je domovom posledných jedincov západných šimpanzov, lesných slonov a leopardov. Krajina však zložila sľub týkajúci sa ochrany až 30%-nej plochy lesov do roku 2020. „Dúfame, že Libéria bude schopná znížiť emisie a zároveň znížiť chudobu,“ vyjadril sa k tejto problematike, politický poradca nórskej vlády Jens Frolich Holte.
https://www.instagram.com/p/BZ0xGE-DFR5/
Lesy treba chrániť!
Lesy sú ako pľúca našej Zeme, ktoré pre nás vyrábajú drahocenný kyslík a pokrývajú až 31% plochy Zeme. Každý rok zmizne až 150 000 km2 čo je približne ako 48 futbalových ihrísk miznúcich každú minútu. To všetko negatívne prispieva k zmene klímy, prírodných cyklov a živobytia ako informuje Svetový fond pre ochranu prírody. Navyše odlesňovanie spôsobuje a prispieva až k 15%-nému zvyšovaniu emisií skleníkových plynov. Odstraňovanie prispieva aj k erózii, keďže sa v danej oblasti naruší kolobeh vody čoho výsledkom sú zmeny zrážok a prietoku vody.
Zdroj: futurism.media
zdroj: netky.sk
