„Od ľudí z rôznych krajín, ktorí chcú prísť a vidieť, čo tu robíme, dostávame týždenne asi 70 nových žiadostí,“ povedal Rob Houben, riaditeľ školy Agora v holandskom meste Roermond. „Väčšinu z nich odmietam, pretože jednoducho nemám čas!“
Je zrejmé, že takýto záujem je dôkazom nekonvenčného prístupu. Je úžasné, že hoci nie je vybavená najmodernejšími zariadeniami, ide o školu, ktorá je zameraná na poznávanie a nie na výučbu.
„Dávame deťom príležitosť hrať sa, pretože keď sa deti s niečím hrajú, tak ich to zaujíma. A potom ich nemusíte učiť a nemusíte ich kontrolovať,“ hovorí Rob.
Žiadne triedy
Vek študentov v Agore sa pohybuje od 12 do 18 rokov a každý z nich má kontrolu nad svojou vlastnou cestou vzdelávania. Môžu skúmať a študovať témy a predmety, ktoré ich zaujímajú.
Existujú študenti, ktorí sa zaoberajú štúdiom mongolských koní, kováčstva, kúziel Harryho Pottera, stolov či skateboardov. Úlohou učiteľa, ktorého tu volajú tréner, je viesť celý tento výskumný proces.
Školiteľ zodpovedný za asi 17 detí, musí zabezpečiť reálne výsledky, ako aj pracovať s každým študentom na ďalšom rozvoji vzdelávacieho procesu. Preto jednou z najväčších výziev, ktorej Rob čelil, bolo nájsť ten správny tím učiteľov.
Rob popisuje Agoru ako zmes univerzity (kde máte prístup k vedomostiam), budhistického kláštora (kde môžete premýšľať), zábavného parku (kde si môžete zahrať) a trhu (kde môžete obchodovať a vymieňať si veci). Názov Agora si prevzali z čias stredovekého Grécka, ktoré bolo známe svojimi námestiami s možnosťou obchodovania a výmeny tovarov.
Každý deň začína tým, že študenti trávia niekoľko minút rozprávaním o svojich úlohách, ktoré ich cez deň čakajú, o tom, v čo dúfajú, že dosiahnu a akú pomoc by mohli potrebovať. Je to tiež príležitosť pre ostatných študentov, aby niečo ponúkli, napríklad radu alebo pomoc.
Voľný priestor
Priestor, v ktorom prebieha proces učenia, vyzerá ako hotový chaos. Všade sú knihy, plagáty, kresby, nedokončené projekty, pomôcky a rôzne materiály. Každý študent má stôl, ktorý si organizuje podľa vlastného želania.
Študenti sa počas štúdia môžu nachádzať v kanceláriách alebo v akýchkoľvek miestnostiach, ako je stolárska dielňa, kovodielňa, kuchyňa alebo počítačová trieda. Po obede prichádza čas pokoja, kedy sú študenti pozvaní čítať alebo premýšľať. Potom už nasleduje plánovaný projekt alebo skupinová práca, ktorá trvá až do konca dňa.
S pribúdajúcim vekom si môžu študenti zvoliť čas na začatie a ukončenie štúdia, vstup a výstup zo systému, vďaka čomu sa naučia lepšie si naplánovať svoj rozvrh.
Študenti Agory majú radi slobodu pri výbere predmetov štúdia. „Ľudia nechápu, kedy sa venujeme povinným predmetom. Myslia si, že musíme mať štyri hodiny matematiky týždenne, ale v Holandsku to tak nie je. Ministerstvo školstva žiada, aby sa študenti dostali na určitú úroveň v priebehu stanoveného času,“ hovorí Rob.
Kúzlo spočíva v tom, že učitelia usmerňujú túto slobodu a prirodzene do učiva zahŕňajú to, čo študenti musia vedieť zo zákona. Napríklad všetci študenti by mali v určitom veku poznať Pytagorovu vetu, no nie je nutné, aby sa to stalo na hodinách matematiky, môže to byť pri štúdiu geografického problému alebo pri tvorbe tabuliek.
Rozšírené používanie mobilných telefónov
Ľudí okrem iného šokuje aj to, že v Agore sú mobilné telefóny a internet pomerne dosť rozšírené. „Všetky naše deti majú celodenný prístup na internet. Umožňujeme im, aby používali svoje telefóny, pretože sa musia v určitých momentoch naučiť aj to, ako ich nepoužívať.“
Škola využíva WhatsApp na komunikáciu so študentmi a ich rodičmi. Rodičia sú tiež vyzývaní, aby sa podieľali na rozvoji svojich detí.
Škola si môže dovoliť bezplatný Chromebook pre každé dieťa. „Aj keď sa pripravujú na skúšku, nie je to ako bežná škola, kde musíte utrácať peniaze za 50 učebníc matematiky. Ak chcete študovať matematiku, musíte mi povedať, ako to urobíte a akú knihu alebo digitálny obsah chcete použiť. A ak to dokáže študent urobiť a vysvetliť, prečo potrebuje túto knihu, kúpime mu ju.“
Agora bola otvorená v roku 2014 a pôvodne tam bolo 30 študentov. Fungovala ako akýsi experiment, ktorý bol situovaný v bežnej budove školy. Je dôležité poznamenať, že o tom, ako bude škola fungovať, boli informovaní iba študenti, a nie učitelia. Teraz má svoje vlastné priestory, 250 študentov, a pre tých, ktorí sa do nej chcú dostať, existuje dlhá čakacia listina.
Ako sa kontroluje pokrok?
Ak teda študenti neprechádzajú testovaním v konkrétnych predmetoch, ale pracujú na veľkom množstve rôznych projektov, ako sledujú svoj pokrok? Riešenie prišlo od samotných študentov.
Egodact je softvér vyvinutý tromi študentmi Agory – Raphael, Baruch a Ruben, ktorý sleduje nielen problémy študentov, ale aj ich akademický výkon. Ide o jednoduchý, pohodlný a ľahko použiteľný spôsob.
Okrem toho vytvorili aj spoločnosť, ktorá sa zaoberá marketingom a predajom softvéru iným školám. Napísali podnikateľský plán, vypracovali detailný plán produktu a otvorili bankový účet. Pozoruhodné riešenie pre troch 16-ročných študentov, ktorí s tým začali keď mali 14 rokov, však?
Okrem iného sa tam nachádza aj auditórium a jedáleň, kde sú rovnako hlučné deti, ako kdekoľvek inde. Existujú tam konferenčné miestnosti, v ktorých si môžu deti rezervovať prácu na projektoch alebo sa stretávať s inými ľuďmi.
A vedľa kuchyne je reštaurácia a bar. Robove plány do budúcnosti: s pomocou študentov, vytvoriť tu reštauračný podnik slúžiaci miestnej komunite. „Je možné, že študenti budú vlastniť stravovaciu spoločnosť,“ hovorí. Rob sa však zatiaľ snaží rozvíjať a rozširovať kvalitu školu aj učiteľov.
Nájdenie, školenie a podpora tých správnych ľudí s týmto úplne odlišným prístupom k vzdelávaniu si vyžaduje čas. „Svojim zamestnancom hovorím:„ Nepýtajte sa ma, či je to dobrý nápad. Vyskúšajte to na týždeň a opýtajte sa na to deti.
Naši učitelia pracujú päť dní, štyri dni s deťmi a piaty deň im nedovolím pracovať s deťmi – musia pozorovať ostatných učiteľov a poskytovať im spätnú väzbu.“
Pozrite sa na požiadavky, ktoré zamestnávatelia neustále požadujú od svojich zamestnancov: empatia, komunikácia, tímová práca, obratnosť, flexibilita a schopnosť rozvíjať a riešiť interdisciplinárne problémy. Tradičné vzdelávanie však takéto vlastnosti študentom neponúka.
Namiesto toho si musia zapamätať obrovské množstvo údajov, faktov a vzorcov. Deti v Agore dostávajú informácie o svete, ale čo je najdôležitejšie, majú všetko na to, aby sa v tom vyznali, dokázali to zhrnúť a použiť podľa potreby. A hlavnou osobnostnou zručnosťou je pocit dôvery v ich schopnosť riešiť problémy a vedieť komunikovať ako s dospelými, tak aj medzi sebou.
Je to niečo, čo bude fungovať aj v budúcnosti, to, čo stroje nedokážu. Agora a ďalšie školy, v ktorých dochádza k zmene, dávajú svojim študentom najlepšie zručnosti a skúsenosti. „Nerobím to pre deti v našej škole, robím to pre všetky deti. Chcem, aby sa každé dieťa učilo týmto spôsobom. Neznášam, ak mám zoznam čakateľov, ale na to, aby som mal po svojom boku tých najlepších zamestnancov, potrebujem určité množstvo času,“ hovorí Rob.
Poslali by ste svoje dieťa do takejto školy?
zdroj: https://medium.com
