Pre malé deti je veľmi dôležité, kam je namierená pozornosť ich rodičov. Je zrejmé, že ich prežitie závisí od tejto pozornosti, ale aj od ich sociálneho a emocionálneho rozvoja.
Niekoľko nedávnych štúdií ukazuje, ako môžu rodičia uškodiť deťom, keď sú v ich blízkosti, no nereagujú na ich potreby, pretože sú ponorení do sveta svojich smartfónov.
Štúdia č. 1: Mamičky, ktoré zízajú do telefónu, majú negatívnejšie a menej odolné detí
V priebehu tejto štúdie, publikovanej v Developmental Science, boli deti vo veku od 7 mesiacov do 2 rokov hodnotené podľa parametrov, ako sú temperament, spoločenskosť, zvedavosť a schopnosť zotaviť sa. Ukázalo sa, že keď sú matky na telefónoch, ich deti zažívajú väčší stres a je menej pravdepodobné, že budú mať sklony skúmať priestor okolo seba.
Deti, ktorých matky používali mobilné zariadenia častejšie, sa ukázali ako negatívnejšie a menej schopné sa emocionálne zotaviť. Vedci dospeli k záveru:
„Podobne ako iné typy nevšímavosti a odcudzenia, aj používanie mobilných zariadení môže mať negatívny vplyv na sociálno-emocionálne funkcie dieťaťa a na interakciu medzi dieťaťom a rodičom.“
Štúdia č. 2: Deti sa cítia zbytočné a sú nútené súťažiť so smartfónom, len aby získali pozornosť vlastných rodičov.
V rozsiahlej medzinárodnej štúdii, na ktorej sa zúčastnilo 6000 detí vo veku 8 – 13 rokov, 32% uviedlo, že sa cítia „nedôležito“, keď ich rodičia pri rozhovore používajú telefóny. Deti mali pocit, že musia bojovať s technológiami o pozornosť svojich rodičov. Viac ako polovica detí uviedla, že rodičia trávia pri telefónoch príliš veľa času.
Štúdia č. 3: „Pokazená“ pozornosť rodičov poškodzuje sociálny a emocionálny vývoj detí.
Ďalšia veľká štúdia uskutočnená na potkanoch ukázala, že rozptýlená pozornosť rodičov poškodzuje vývoj detí, najmä ich schopnosť baviť sa a komunikovať s rovesníkmi. Mladé potkany vychovávané rozptýlenými matkami mali všetko, čo potrebovali k životu. Mali normálnu váhu, trávili so svojimi matkami toľko času, ako ich rovesníci, vychovávaní za normálnych podmienok.
Vedci si však všimli, že staršie deti týchto matiek jedli menej cukru a nechcelo sa im hrať so svojimi rovesníkmi ako potomkom bežných matiek.
Jediným rozdielom v ich „výchove“ bolo to, koľko pozornosti im matka venovala. Roztržité matky boli menej predvídateľné, menej spoľahlivé a menej pozorné. Vedci dospeli k záveru, že chaotická a nevnímavá starostlivosť matky môže narušiť vývoj mozgu, čo môže v budúcnosti viesť k emočným poruchám.
„Predvídateľnosť a stálosť sú potrebné na rozvoj emocionálneho systému,“ napísali.
Teraz chcú na rovnaký model otestovať aj na ľuďoch.
Štúdia č. 4: Používanie telefónov narúša zdravé rodičovstvo.
Skupina pediatrov skúmala správanie rodičov s deťmi v reštauráciách s rýchlym občerstvením. Mnoho rodičov vytiahlo telefón, hneď ako sa posadili k stolu. Väčšina z nich používala telefón aj počas jedenia – často aktívnejšie ako deti.
Ukázalo sa, že deti, ktorých rodičia sú pohltení telefónmi, sú nezbednejšie a hlučnejšie. Mnoho „telefónnych“ rodičov na oplátku prejavilo netrpezlivosť a podráždenosť, čo situáciu len zhoršilo. Pediatri dospeli k záveru, že používanie mobilných telefónov narúša výchovu.
„Deti sa od nás učia, ako viesť rozhovor, ako čítať výrazy tváre iných ľudí. A ak sa tak nestane, deťom chýbajú najdôležitejšie medzníky v ich vývoji,“ píšu vedci.
Štúdia 5: Deti sa cítia smutné, nahnevané, strácajú dobrú náladu a sú osamelé, keď ich rodičia používajú telefóny.
Ďalší vedci uskutočnili rozhovor s tisíckami detí vo veku 4 – 18 rokov a pýtali sa ich, ako ich rodičia používajú mobilné zariadenia. Mnoho detí uviedlo, že keď sa ich rodičia ponoria do svojich telefónov, zažívajú „smútok, zlosť, hnev a osamelosť“. Niekoľko mladších detí dokonca pripustilo, že skrývajú alebo rozbíjajú telefóny svojich rodičov.
Jednalo sa o prieskumnú štúdiu, výskumní pracovníci preto nedokázali presne určiť, ako bude „digitálne vypnutie“ z dlhodobého hľadiska ovplyvňovať deti. Zároveň však ukázala rodičom, aby si pri komunikácii so svojimi deťmi odložili svoje telefóny.
Píše sa v nej:
„Naším správaním deťom ukazujeme, že nie sú dôležité, nie sú pre nás zaujímavé, nie sú tak atraktívne, ako všetko, čo sa deje v digitálnom svete.“
Ako často sa necháte rozptýliť telefónom v prítomnosti vašich detí?
