„Moje meno je Cher Baileyová a poviem vám, aké to je starať sa o zomierajúceho rodiča v posledných dňoch jeho života. Ide o bolestivú, ale veľmi dôležitú tému.
Tu neexistujú žiadne pravidlá. Ani vy, ani umierajúci rodič sa nebudete správať predvídateľne. Smrť je veľmi osobná skúsenosť medzi umierajúcou osobou a jej rodinou. Opíšem len moju osobnú skúsenosť, ale dúfam, že vám to pomôže.
Predtým, ako začnem, chcem hovoriť o posledných slovách, ktoré vyslovila moja matka na pokraji smrti: „Škoda, že som nebola šťastnejšia.“
Toto by ste mali pochopiť:
Ich smrť je aj vašou skúsenosťou
Starostlivosťou o umierajúceho rodiča pochopíte, že toto je vaša skúsenosť v rovnakom rozsahu ako ich. Rodičia vás priviedli na tento svet a teraz, keď ho opustia, nastane zmena, ktorá ovplyvní samotné základy vašej existencie.
Buďte vnímaví. Vypočujte si ich príbehy. Pamätajte na ich slová.
Vy sa stanete rodičom a oni sa stanú dieťaťom
Starala som sa o ňu, prezliekala som jej šaty, kúpala som ju, kŕmila som ju. Pohladila som ju po čele a utešovala ju. Dávala som jej lieky a držala pohár vody, aby sa z neho mohla napiť.
Keď umierajúci rodič od vás očakáva útechu, pochopíte, čo je to kolobeh života. Budete musieť v sebe nájsť silu.
Budete na nich dávať pozor počas spánku
Matka spala a ja som sedela vedľa nej. V jej očiach som videla, že je rada, keď som v pri nej. Bála som sa pohnúť, aby som ju nezobudila.
Bolo mi dobre, keď som sledovala, ako jej hrudník stúpa a klesá. Tento pocit nemožno porovnať s ničím.
Bude pre vás ťažké akceptovať ich zmätok
Už som ani len nepočítala vedľajšie účinky tabletiek, zdravý rozum mojej matky bol niekde ďaleko. Niekedy chápala, kde je, no niekedy nie.
Sledoval som jej myseľ. Keď bola v záhrade, išla som s ňou do záhrady. Keď začala hovoriť s mojím bratom, ktorý ešte neprišiel, potvrdila som jej, že on všetko počuje. Nikdy som jej neprotirečila.
Umierajúci rodič sa bude pohybovať medzi dvoma svetmi
Moja matka viedla pred smrťou rozhovory s ľuďmi, ktorých som nevidela. Tieto rozhovory neboli pre moje uši. A potom sa ku mne na chvíľu vrátila.
Niekedy mi hovorila o svojich zjaveniach. „Žena sedí v rohu miestnosti a všetko okolo nej žiari,“ povedala. „Svetlá blikajú všade okolo!“ a mávala rukami, znázorňujúc tieto svetlá.
Je zrejmé, že telo je iba nádobou
Keď sa staráte o umierajúceho rodiča, fyzické zmeny sa vyskytujú postupne a spočiatku sú neviditeľné. A zrazu ich uvidíte všetky naraz…
Možno máte komplikovaný vzťah
Pre matku som bola veľkým sklamaním a neváhala mi to povedať. Pamätám si vzlykanie, moju hlavu položenú na jej kolenách (vtedy ešte sedela na invalidnom vozíku). Vzlykala som a opakovala: „Odpusť mi, odpusť mi, že som taká zlá dcéra.“
Ak mám byť úprimná, je to pre mňa stále ťažké. Keď sa srdce rozbije, môže byť zašité. Ale jazva zostane navždy…
Keď rodič, s ktorým ste neboli v kontakte, zomrie, všetci jeho démoni zostanú na zemi. A musíte sa s nimi vysporiadať.
Keď rodič zomrie, uvedomíte si, že nie ste nesmrteľní
Keď rodič umrie, nie je možné nemyslieť na svoju vlastnú smrť. Zaujíma vás, čo sa stane a čo sa stane s vašimi deťmi, ak nejaké máte. Budú tam? Čo môžete urobiť, aby ste im uľahčili takýto osud?
- Budete sa hľadať v tvári umierajúceho rodiča
Takto to bolo u mňa. Jej nos bol môj, jej asymetrický úsmev bol môj, jej ruky, hoci zmrzačené senilnou artritídou, boli moje ruky.
Pri pohľade na ne som si spomenula, ako ma v detstve vzala do kostola. Kazateľ hovoril niečo o diablovi, držala som matku za ruku, ktorá mala skvelú červenú manikúru. Hladila som jej nechty a snívala som o tom, že keď raz vyrastiem, budem mať rovnaké ako ona.
Únava bude neznesiteľná
Aj keď mi lekári a príbuzní vždy hovorili, že by som mala jesť a spať, nevedela som ich poslúchnuť. Ako som mohla jesť či nebodaj ísť do postele? A ak sa mama pozrie na stoličku pri posteli a uvidí, že tam nie som? Alebo horšie, že náhle zomrie a ja nebudem nablízku?…
Odporučila by som vám, aby ste sa netrýznili, ale aj tak to urobíte. Povedia vám, že sa musíte uvoľniť, ale nebudete počúvať.
- Buďte v pokoji
Ak nechcete, nemusíte hovoriť. Umierajúci rodič aj tak cíti vašu blízkosť a lásku.
Proste som sedela a pozrela na svoju matku: jej tvár, úsmev, vlasy. Vedela som, že toto bola moja posledná šanca ju vidieť nažive.
- Po
Urobila som všetko, čo som mohla. Čo ešte povedať? Aj vy budete robiť, čo môžete.
Pamätajte: boli ste tam. Cítili ste lásku. Boli ste trpezliví. A napriek tomu sa vám bude zdať, že to nestačilo.
Tú bolesť budete musieť vydržať. Ak máte príležitosť navštíviť terapeuta, kontaktujte ho. Vyhľadajte podporu od blízkych. Neodmietajte pomoc.
Uplynuli dva roky a stále počujem, ako vyslovuje moje meno. Bojím sa, že jedného dňa na to zabudnem.“
