Ako sa jednej žene z Libérie podarilo prekabátiť dvoch diktátorov a ukončiť vojnu. Príklad by si z nej mali brať všetci

Ellen Johnson Sirleaf je na celom svete známa ako prvá žena, ktorá sa stala prezidentkou africkej krajiny – Libérie. Táto žena má neochvejný charakter, vôľu, múdrosť a odhodlanie. Všetky tieto vlastnosti jej pomohli viesť svoju krajinu, vyčerpanú vojnami. Za mierové činnosti jej udelili najprestížnejšie ocenenie.

Ellen sa narodila v roku 1938 v Libérii. Afričanka sa pomerne skoro vydala a už vo veku 34 rokov vychovávala štyri deti. No ani to jej nezabránilo získať diplom z Harvardskej univerzity. Po získaní vzdelania sa Helen okamžite stala asistentkou ministra financií v Libérii.

Prevrat a exil

Keď sa v krajine odohrával vojenský prevrat, Helen sa ujala funkcie ministerkine financií. Samuel Doe sa vyhlásil za hlavu štátu a v Libérii ustanovil vojenský reži. Helen neúnavne kritizovala prezidenta, za čo bola následne odsúdená na desať rokov väzenia. Tam však neostala dlho a čoskoro bola prepustená a poslaná do Kene.

Občianska vojna

V hlavnom meste Nairobi žila pomerne dlhé obdobie. O niekoľko rokov neskôr sa vrátila späť do Libérie. Africká krajina bola zdevastovaná, ponovala tam chudoba a plamene občianskej vojny. Tento oheň rozdúchal politik Charles Taylor, prostredníctvom organizovania a vedenia povstalcov.

Zlé tušenie

Ellen spočiatku podporovala Taylora, ale čoskoro si uvedomila, že jeho príchodom k moci sa nič nezmení. A presne tak sa aj stalo. Samuel Doe bol brutálne zavraždený a Charles Taylor sa dostal k moci a vrhol krajinu do dlhej občianskej vojny.

Volebné víťazstvo

V nasledujúcich voľbách v roku 2005 bol hlavným súperom Ellen populárny futbalista George Weah. Nakoniec sa jej však podarilo v druhom kole poraziť svojho súpera, keď získala o dvadsať percent viac hlasov. Víťazstvo vo voľbách však bolo len začiatkom.

Šikovnosť a obozretnosť

Odvážna žena prevzala zodpovednosť za vládu krajiny a jej hlavným cieľom  bolo predovšetkým ukončiť vojnu. Spolu s aktivistkou Leima Gbovi sa pokúsil rokovať s cieľom dosiahnuť kompromis medzi bojujúcimi stranami. Táto snaha však nepriniesla želaný výsledok.

Potom sa však vďaka tejto žene začali diať veci. Podľa slov miestnych obyvateľov pravidelne navštevovala trh s rybami, kde obchodovali hlavne ženy, trávila s nimi čas, diskutovala, spievala a modlila sa. Keď sa z nich stali priateľky, prezidentka vyzvala obchodníčky, aby svojim manželom dali ultimátum: „Ak budeš pokračovať v boji, odmietam s tebou spať v tej istej posteli.“

Málo ľudí samozrejme verilo v úspech tohto plánu, ale muži postupne zložili zbrane a vojna, ktorá sa zdala byť nekonečná, nakoniec skončila.

Prestížne ocenenie

Pevný charakter a neúnavný duch žien dokázal celému svetu, že môžu úspešne vládnuť krajine a bojovať za nastolenie mieru. V roku 2011 dostali Ellen Johnson Serlif a Leima Gbovi Nobelovu cenu za mier „Za nenásilný boj v snahe dosiahnuť bezpečnosť žien a za právo žien plne sa podieľať na budovaní mieru“.

 

 

 

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “Ako sa jednej žene z Libérie podarilo prekabátiť dvoch diktátorov a ukončiť vojnu. Príklad by si z nej mali brať všetci”