Mamička sa v diskusii opýtala na otázku, ktorá trápi veľa mamičiek. Spisovateľka jej odpovedala takto

Nedávno sa na stránke Quora, kde sa nachádzajú rôzne otázky a odpovede ľudí z celého sveta, objavila anonymná správa:

„Ako môžem vysvetliť môjmu úžasnému jedenásťročnému synovi (aby sa neurazil), že spôsob, akým so mnou hovorí (bez rešpektu) ma privádza k pocitu, že nechcem byť v jeho blízkosti (Už som mu povedala, že jeho správanie je neakceptovateľné).

Spomedzi mnohých odpovedí jej napísala aj austrálska spisovateľka Jo Eberhardtová:

„Môj syn má 11 a pol. Nedávno sme mali náročný rozhovor.

Keď som sedela za volantom automobilu, zhlboka som sa nadýchla a povedala:

„Už som ti neraz rozprávala, ako sa tvoje telo mení počas tohto prechodného obdobia, ale úplne som zabudla povedať to, čo sa deje s tvojím mozgom. V puberte sa mozog vyvíja a mení viac ako v ktoromkoľvek inom období, s výnimkou detstva. Prepáč, že som ťa zabudla varovať.

Prikývol a spýtal sa:

„Prečo sa môj mozog mení?“

„Práve tu sa začína to najzaujímavejšie! Vieš, že keď si bol malý, tvoj mozog sa vyvíjal tak rýchlo, že už vo veku piatich alebo šiestich rokov bol porovnateľný s mozgom dospelého človeka?

„Nie,“ povedal prekvapene.

„Ale hoci bol tvoj mozog veľmi silný, všetky pokyny boli navrhnuté pre mozog dieťaťa. Preto všetky informácie o tom, ako si vybudovať mozog dospeláka, boli … povedzme, nejasné. Tvoj mozog sa snažil, ako najlepšie vedel, ale nevedel, akým človekom sa staneš a aký mozog budeš potrebovať

Stíchla som, aby mi mohol klásť otázky, ale on sa na mňa neustále pozeral. Pokračovala som:

„Teraz prejdime k puberte. Toto je veľmi zaujímavé obdobie, kedy sa zmení nielen tvoje telo, ale tvoj mozog. Z dieťaťa sa pomaly stáva dospelák.“

„Nie je to ľahké.“

„Ach áno,“ povedal som. „Preto ľutujem, že som ťa na to neupozornila. Prestavba mozgu si vyžaduje veľa sily. To je jeden z dôvodov, prečo sa rýchlejšie unavíš a v dôsledku toho si podráždenejší a netrpezlivý. Nie je to pre teba ľahké, však,“

„Áno,“ pripustil. „Niekedy sa hnevám a nerozumiem prečo.“

„Ide o to,“ vysvetlila som, „že amygdala je prvá časť mozgu, ktorá začína dospievať. Táto časť je zodpovedná za emócie a pud sebazáchovy. Práve preto zažívaš tie silné emócie a reakcie strachu. Samozrejme, nie je to ľahké!“

Prikývol a s vážnosťou povedal:

„Niekedy ani sám neviem, prečo hovorím nejaké veci. Jednoducho zo mňa vylezú a potom sa hanbím.“

„Ja viem, zlatko. Chceš vedieť prečo?“

Prikývol.

„Poslednou časťou  mozgu, ktorá sa mení, je frontálna kôra – predná časť mozgu. Práve ona je zodpovedná za prijímanie rozhodnutí a následných dôsledkov. To znamená, že amygdala ťa poháňa silnými emóciami, ale tvoja čelná kôra je stále detská a nechápe dôsledky. A tak vzniká tvoje správanie.

„Takže to nie je moja chyba?“

„Nie, je to vina puberty, že tvoj mozog teraz funguje takto. Tvojou úlohou však je uvedomiť si to a zmeniť svoje správanie. Nie je to ľahké, ale dá sa to. Pocity sú pocity, nevyberáme si ich, ale naše činy nás robia tým, kým sme. Preto si musíš vybrať, čo robiť so svojimi pocitmi. A ak urobíš chybu, môžeš požiadať o odpustenie a napraviť ju.“

Tu som urobila dramatickú pauzu.

„Len tak dokážeš, že sa už z teba stáva dospelák.“

Ako sa vyrovnávate s obdobím dospievania vašich detí?

zdroj: https://www.quora.com/

zdroj foto:pexels.com