Dospelí ľudia neraz považujú správanie svojich detí za nepochopiteľné. Je veľmi ťažké určiť hranicu medzi normálnym a neobvyklým správaním. Ako teda vieme, či naše dieťa potrebuje pomoc odborníka? Toto je zopár príznakov, ktoré by mali upútať pozornosť každého rodiča.
- Prehnané reakcie
Deštruktívne správanie u detí vo veku 10 rokov môže byť vyvolané neznámou úzkosťou. Prehnaná reakcia je psychologická odpoveď detskej mysle. Je to spôsob, ako vyjadrujú svoje skryté pocity: existuje u nich vnútorný nepokoj, kvôli ktorému trpia v nepríjemných situáciách.
Ich sociálny nepokoj ich vedie k strate kontroly nad mnohými situáciami, čo vedie k neadekvátnemu správaniu. Detský psychológ im môže pomôcť porozumieť ich reakciám a uvedomiť si, že prostredie, v ktorom sa nachádzajú, nie je pre nich nijako škodlivé.
Neustály hnev
Deti majú tendenciu byť pobúrené rôznymi vecami. Rodičia malých detí vedia, že sa musia vysporiadať s fňukaním a kopaním, ale ak je hnev správaním, ku ktorému sa dieťa nadmerne inklinuje, musíte s tým čím skôr skoncovať. Častý hnev môže signalizovať príznaky úzkosti, detskej úzkosti a dokonca poruchy hyperaktivity s deficitom pozornosti (ADHD). Terapeut môže ľahko identifikovať korene hnevu vášho dieťaťa, a tým ponúknuť konkrétnejšie riešenie vášho problému.
- Pretrvávajúci smútok a nervozita
Ak má dieťa tendenciu byť smutné kvôli problémom, o ktorých nevieme, prípadne sú nervózne, hoci predtým nikdy neboli, musíme zistiť spúšťať tohto správania. Ak je to možné, mali by sme sa ich opýtať, prečo sú tak smutní. Dieťa, ktoré nenájde útechu u svojich rodičov alebo dome, kde by sa mal cítiť v bezpečí, musí navštíviť odborníka.
Aj v mladom veku si deti uvedomujú, že ich rodičia sa im snažia pomôcť a táto myšlienka ich zvyčajne upokojuje. Konflikt sa objaví vo chvíli, keď ich obavy pretrvávajú a ak sa to už začína vyvíjať do posadnutosti. Môže to byť obsedantno-kompulzívna porucha (OCD), ktorá spôsobuje, že deti zažívajú zbytočné obsesie a nátlak.
- Náhle a nevysvetlené zhoršenie známok
Známky skôr odrážajú emocionálnu stabilitu detí než ich študijný výkon, najmä pokiaľ ide o najmenších.
Niekedy to môže byť dôsledok šikanovania, ale pri deťoch vo veku 5 alebo 6 rokov je lepšie sa najskôr poradiť s ich triednym učiteľom, a potom zvážiť možnosť návštevy psychológa.
Uprednostňujú samotu
Každé dieťa občas potrebuje nejaký čas osamote, v tichosti, bez toho, aby tam bolo veľa ľudí. Ale do akej miery je to ešte v poriadku? Deti sa chcú neustále socializovať. Keď začínajú základnú školu, nemôžu prestať hovoriť o tom, čo počas dňa prežili, chcú ísť von s kamarátmi alebo sa hrať celé popoludnie so svojimi rodičmi.
Existuje však mnoho ďalších detí, ktoré uprednostňujú menej rozprávania. Prvým krokom je spýtať sa učiteľa dieťaťa, či si všimli túto zvláštnosť. Tieto malé príznaky môžu byť spoločnou bránou do sveta sociálnej úzkosti.
Neschopnosť sústrediť sa
Mnoho detí rado sníva s otvorenými očami , ale aj napriek tomu si stále dokážu načas urobiť domácu úlohu, naučiť sa písať a správne čítať.
Mali by ste venovať pozornosť ich koncentrácii. Ak klesá do tej miery, že dieťa nedokáže sedieť, ľahko sa rozptýli inými vecami alebo má ťažkosti so štúdiom. Terapeut môže zistiť, či je to prípad dyslexie alebo ADHD už v priebehu niekoľkých sedení.
- Náhle zmeny spánkového režimu
Od detstva, až po obdobie, kým sa deti nestanú nezávislé, je nevyhnutné, aby sme im ako rodičia pomáhali pri vytváraní zdravých spánkových návykoch. Aj nepravidelný spánkový režim bol totiž spojený s problémami so správaním.
Kľúčový je vzťah medzi fyzickým a emocionálnym vývinom a kvalitou spánku. Nedostatočný spánok v ranom veku môže ovplyvniť vývoj mozgu a spolu s tým aj každodenné činnosti dieťaťa. Ak ste si už predtým nastavili režim spánku doma a dieťa s ním začne mať po istom čase problémy, trpí nespavosťou alebo je neustále unavené, je potrebné navštíviť terapeuta.
Všimli ste si nejaký z týchto príznakov u vášho dieťaťa?
