Prvé roky života sú podľa vedcov tými najdôležitejšími. Podstatný vplyv na vývoj dieťaťa majú jeho rodičia a blízke osoby, s ktorými vyrastá, vrátane učiteliek v materskej škôlke, pretože práve s nimi deti trávia podstatnú časť dní. Po tom, ako sa učiteľky bližšie spoznajú s dieťaťom, za krátky čas spoznajú, ako k nemu doma pristupujú, či sú u nich určené pravidlá, alebo je výchova benevolentná a bez hraníc.
Na jednej z najpopulárnejších slovenských facebookových stránok s priznaniami, na stránke Priznania žien, jedna z učiteliek prehovorila. Chcela prehovoriť do duše všetkým nezodpovedným rodičom, ktorí ku výchove svojho dieťaťa nepristupjú tak, ako by mali.
No Title
No Description
„Ahojte, chcela by som sa trošku možno vyrozprávať. Mám doma 4 deti. 2 v škôlke a 2 na základnej škole na 1. stupni. Pracujem ako učiteľka v materskej škole. Trošku ma zaráža dnešná výchova, kedy sú deti lakomé, sebecké, nevedia si požičať hračky, podeliť sa s ničím. Vraj preto, že mama im povedala, že nemusia, keď nechcú. Ďakujem mojim rodičom za ich výchovu a že sa niekedy z detí nevychovávali ľudia bez chrbtovej kosti. Bojím sa už teraz, čo za generáciu z nich vyrastie a ako budú vychovávať svoje deti. Mamičky, dávate deťom super príklad. A nie, nie som super matka. Tiež mám svoje chyby a moje deti nie sú dokonalé. Ale majú nejaké mantinely, ktoré nemôžu prekročiť, lebo vedia, že bude zle.“
Podstatné sú pravidlá
„Možno tento príspevok niektoré vás vytočí do vývrtky, ale to iba tie, ktoré sa v ňom uvidia. Nehnevajte sa, ale deti treba od útleho malička učiť sa správať na verejnosti, veľa mu vysvetľovať, čo je dobré, čo je zlé, čo sa robí, nerobí. Keď prídeš do obchodu, musíš najprv zaplatiť, a potom môžeš jesť. Pre rýpalky, mojim deťom som nikdy nič nedala zjesť skôr, než by sa to nezaplatilo. A výhovorky typu, keby si mala moje dieťa, tak by si mu radšej zapchala hubu neberiem. Chodila som, aj chodím nakupovať so všetkými deťmi naraz a vedeli, že dokiaľ neprídeme k tej pokladni, tak im skôr nič zjesť nedám.“
No Title
No Description
Nesmiete povoliť všetko
„Namiesto toho, som im nosila vždy niečo v taške, aby sa zatial zabavili. Napriklad knižku, hračku a podobne. Nebojte sa, nezomrú vám od hladu za pol hodinu, kým si nakúpite. Treba ich zabaviť niečím iným. Takisto som im nosila vodu z domu. Takže ani od smädu nezomreli. A to môžem povedať, že nemám teda ani ja nejako kľudné deti, ale vštepovala a vysvetľovala som im od začiatku. Deti veľa pochopia, nepodceňujte ich. Takže bez výhovoriek, keď to zvládnem ja so 4 detmi, tak vy s jedným údajne vrešťajúcim deckom, lebo si vydobíja všetko, čo chce a vy mu to hneď, ako zapíska všetko dáte.“
Bez základov to nejde
„Ďalej. Naučte ich predtým ako nastúpia do škôlky držať lyžičku a poriadne stolovať. Hlavne samostatnejšie by mohli byť, nie všetko robiť za ne, myslím, že bundu si zvládnu už obliecť aj oni. A nie, my ich v škôlke nekŕmime. Musia sa naučiť jesť samé, lenže to ich musíte učiť vy. My im maximálne tak pokrájame mäso, keď je treba. Mnoho detí nemá potuchy, ako sa umývajú zuby, že po wc, pred jedlom, a keď prídeme zvonku, si treba umyť ruky. Nemajú hygienické návyky. Toto všetko je hanba vás rodičov. Musíte si uvedomiť, že máme v triede viac detí a nie len to vaše jedno a celý deň sa venovať len jemu.“
Photo by
Výchova bez hraníc nie je fektívna
„Učiť ho, čo už malo dávno vedieť z domu. My presne vidíme, ktoré dieťa je ako vychovávané a ktorému rodičia dovolia všetko, zažila som situácie, keď prišiel po dieťa rodič a dieťa si zmyslelo, že nepôjde ešte domov. Začalo kopať do matky a ona sa tomu smiala. Že toto je u nich doma normálne. Vážne? Mne to ako normálne naozaj nepríde. Niektoré deti nepoznajú ani žiadne hry, keď sa ich spýtate, ako sa doma s rodičmi hrajú, tak vám povedia, že nijako, ja sa hrám na telefóne. Mamu, tata to so mnou nebaví sa hrať. Hm, smutné. Načo ste si potom tie deti robili? Niektoré by sa mali naozaj zamyslieť keď nechcú mať z detí prázdnych ľudí…“
Photo by Anastasiya Gepp from Pexels
