Každý z nás sa minimálne raz stretol v obchode s dotieravou otázkou „Môžem vám pomôcť?“ A niektorí si dokonca všimli prenasledovanie aj po zdvorilom odmietnutí. Je potrebné pozrieť sa na to aj z druhej strany. Prenasledujú nás a trápia otázkami iba z dôvodu firemnej etiky, ktorú je potrebné dodržiavať, aby sa vyhli pokutám.
Niektoré bežné nákupné zvyklosti komplikujú prácu personálu a kazia náladu ľuďom. A kto by to bol povedal, že existujú predajcovia, s ktorými sú zákazníci mimoriadne spokojní.
Stereotypy, ktorých by sme sa mali vzdať
Otázka „Ako vám môžem pomôcť?“ je kladená z povinnosti. Užívateľka internetovej platformy Reddit, ktorá pracovala 4 roky v Zare, píše: „Pozdrav klientovi a poskytnutie pomoci je jednou z povinností predavača. Pravdou je, že niekedy sme tak zaneprázdnení prácou, že na to jednoducho nemáme dosť času.“
Dokážu ich rozčúliť zákazníci, ktorí ignorujú túto otázku a predstierajú, že predávajúci tam ani nie je.
Malo by byť zrejmé, že kupujúci prišiel do obchodu buď preto, že si nemohol vybrať na internete, alebo preto, že tovar potrebuje tu a teraz. V obidvoch prípadoch je logické predpokladať, že bude potrebovať pomoc.
Začínajúca predavačka Oksana prehovorila o jednej zo svojich obáv: „Ach, ako sa bojím, keď sa ma zákazníci pýtajú:„ No, ako mi to sedí? “Je pre mňa ľahšie povedať svojej sestre alebo priateľovi, že by si mali vybrať niečo iné, ako zákazníkovi, o ktorom nevieme, ako zareaguje. Môže sa uraziť, môže to pochopiť, no môže sa aj sťažovať nadriadeným.“
Stojí za zváženie, že „zákazník má vždy pravdu“ a touto vetou je odrovnaný každý predajca. Vedenie obchodu bude v akejkoľvek situácii na strane kupujúceho. A bez ohľadu na konečné rozhodnutie bude zamestnanec obvinený z toho, že sa na neho zákazník sťažoval.
Málokomu sa bude páčiť skutočnosť, že jeho rada je vnímaná ako pokus o rýchly predaj zastaraného tovaru. Predavači jednoducho vykonávajú svoju prácu a pokračujú v kladení otázok: „Oslovujeme ľudí, pretože veľa z nich potrebuje ďalšiu pomoc pri výbere a rozhodovaní.“
Sú zákazníci, ktorí sú predvídateľní
Okamžite zbadáte zákazníkov, ktorí si nič nekúpia. Prechádzajú sa po predajni a pozerajú sa absolútne na všetko. Môžu sa niečoho dotknúť, vziať to do skúšobnej kabínky, ale väčšinou s niekým komunikujú, pozerajú sa do telefónu a počúvajú hudbu.
Nikto nie je nadšený zo zákazníka, ktorý príde pred koncom otváracích hodín. Predajcovia spravidla začínajú na konci pracovného dňa upratovať, ukladať veci na svoje miesto, aby mohli včas odísť domov. A kupujúci, ktorý pribehne 5 minút pred koncom, ich oberá o drahocenný čas.
„Znervózňujú ma zákazníci, ktorí si vezmú rovnaký model, ale v rôznych veľkostiach. Tým sa necháva minimálny výber pre ostatných zákazníkov, a ak to tak urobí každý, všetok pracovný čas strávime vracaním vecí späť.
Veta, ktorá je trápna aj pre samotného zákazníka po dlhom skúšaní: „Ešte si to premyslím.“
Nevinné zvyky, vďaka ktorým sú kupujúci „arogantní“ v očiach predávajúceho
„Keď vidím dievča s hrubou vrstvou make-upu a svetlým rúžom na perách, prídu do kabínky s hromadou bielych vecí, modlím sa, aby medzi nimi neboli žiadne roláky a pletené šaty,“ hovorí Oľga, ktorá pracuje v obchode s oblečením. Po vyskúšaní ostanú na veciach škvrny, ktoré sa ťažko čistia.
Poplach spôsobuje aj fakt, že ľudia so silnejšou postavou sa snažia napasovať do veci menších veľkostí, preto existuje riziko roztiahnutia alebo roztrhnutia.
Zákazníci s deťmi predstavujú pre obchod osobitné riziko. Ľudia často nedozerajú na svoje deti, alebo im dovoľujú až príliš veľa bez toho, aby si uvedomil, že je to nevhodné.
Milovníci rozprávania si vyžadujú čas a úsilie. „Existujú ľudia, ktorí prichádzajú na konzultáciu, a to je normálne, ale existujú zabijaci času, ktorí prichádzajú len aby sa porozprávali. Je smutné, že mojou úlohou je odpovedať na ich otázky. Často naozaj nechcú nič zlé, sú zvedaví, možno sa doma nemajú s kým porozprávať, no mňa to vie nahnevať.“
Správanie, ktoré nemožno inak nazvať ako buranstvo
Porozhadzované veci (nielen) v kabínke. Nie je také ťažké poskladať veci, prípadne ich zavesiť ich na vešiak. Výrazne tým uľahčia prácu predajcom.
Nikoho nepotešia klienti s jedlom alebo nápojmi, ktoré sú zakázané vnútornými predpismi vo väčšine obchodov.
Prekvapením nie sú ani ľudia, ktorí sa prídu hádať. Žena ktorá pracovala 2 roky ako konzultantka v obchode s bielizňou, uviedla, že „Títo ľudia prichádzajú najmenej raz denne. Áno, dá sa voči ním vybudovať istá imunita, ale niekedy dokážu veľmi ublížiť.“
Bonus: predajca v kníhkupectve, ktorý sa nikdy nesprával ako grobian
Čo z vyššie uvedených činností ste už niekedy urobili v obchodoch? Ako reagovali predavači?
zdroj foto: pexels.com
zdroj:takprosto.cc
