Toto je otvorený list od Američanky Jamie Johnsonovej. Sme presvedčení, že by si ho mali prečítať všetci.
„Prosím, prestaňte ma súdiť, preto, lebo som opustila kanceláriu presne o 17:00, ale musím vyzdvihnúť deti od opatrovateľky.
Viem, že zmeškám stretnutie, ale vystúpenie v materskej škole je pre mňa dôležitejšie.
Viem, že dnes meškám, ale nemôžem brať dieťa do škôlky pred 7:35.
Viem, že vyzerám nesústredene, pretože som roztržitá. Moje dieťa je choré a čakám na telefonát, aby som zistila, kedy dostaneme termín k lekárovi.
Nechcem chodiť do práce s unaveným pohľadom, ale nespím od 4:30, pretože sa snažím utíšiť neutíšiteľné dieťa.
Viem, že mám zakalený pohľad, ale posledných 12 hodín som sa snažila uložiť dieťa do postele.
Nechcela som na váš list odpovedať tak ostro, ale môj päťročný syn dnes ráno plakal, pretože nechcel ísť do školy a ja mám o neho obavy.
Dostala som SMS správu, že moje dieťa má zápal spojiviek, a teraz ho musím vyzdvihnúť, hoci je čas odovzdať výkaz.
Viem, že mám opuchnuté oči. Celú noc som plakala, pretože som bola unavená na smrť, nemohla som byť sama a už 5 rokov som si nedopriala horúcu sprchu.
Ospravedlňujem sa za to, že som k vám bola hrubá, ale poslednú hodinu som strávila dohadovaním sa s dieťaťom o tom, prečo by si mal obliecť nohavice skôr, ako príde opatrovateľka.
Viem, že keď prídete do práce, musíte nechať svoj osobný život pred dverami, ale keď máte dve malé deti, je to ťažké.
Preto ďakujem všetkým, ktorí mi za posledných päť rokov preukázali zhovievavosť.
Nie je ľahké byť matkou malých detí na plnom úväzku.
Ďakujem všetkým nadriadeným, ktorí mi dovolili odísť kvôli lekárskym prehliadkam, neočakávaným chorobám, škôlkarským vystúpeniam a podobne.
Ďakujem všetkým, ktorí mi venovali pozornosť, keď som bola tehotná a vyskočila som uprostred pracovného stretnutia, aby som išla na toaletu.
Vďaka všetkým, ktorí pripustili, že aj pre nich bolo ťažké nájsť rovnováhu medzi pracovným, osobným životom a dieťaťom.
Ďakujem všetkým, ktorí ignorovali moje opuchnuté oči, strhanú tvár a škvrnu na mojej blúzke.
Ďakujem všetkým matkám, ktoré sa s týmito problémami vyrovnávajú každý deň a motivujú ma ich hrdinstvom.
Ďakujem všetkým, ktorí ma podporujú a pomáhajú mi napredovať, keď to mám chuť vzdať.
Ďakujem všetkým kolegom, ktorí za mňa pracovali, keď som potrebovala naliehavo vyriešiť ďalšiu núdzovú situáciu.
Viem, že nie som jediná pracujúca matka na svete, ale som pracujúca matka a dokonale chápem, čo musíte znášať.
Chápem, že si chcete nejakým spôsobom kompenzovať skutočnosť, že ste prišli do práce o minútu skôr a odišli presne o 17:00.
Chápem, prečo konzumujete jedlo priamo na pracovisku, pretože musíte čo najskôr odísť, aby ste vzali dieťa od opatrovateľky k lekárovi, potom späť k opatrovateľke a potom sa vrátiť do kancelárie a ísť na stretnutie o druhej.
Chápem, prečo niekedy prídete do práce tak, ako keby vás napadol kŕdeľ husí, pretože deti nemohli nájsť topánky, pri raňajkách ste si zmýlili farbu misiek a potom ste zabudli priniesť k opatrovateľke obľúbeného medvedíka.
Chápem, že ste unavené. Vyčerpané.
Chápem však aj to, že dokážete viac, ako si myslíte.
Nemusíte si vyberať medzi dvoma svetmi. Môžete žiť v oboch. Môžete mať rodinu a kariéru. Nie je to ľahké, ale je to možné.
Áno, niekedy sa tieto svety zrazia a sťažujú vám život, ale stojí to za to.
Takže neprestávajte. Nevzdávajte to.
PS: Nie každý vám rozumie. A to je normálne.
Jamie.“
zdroj: lovewhatmatters.com
