Deti s autizmom myslia, hovoria a správajú sa inak ako ich rovesníci. Často sa môžu javiť ako pohltené samé sebou a môžu sa viac zaujímať o pohyboch svojich prstov, než o hranie alebo interakciu s inými ľuďmi. Dôvodom je skutočnosť, že klasické príznaky autizmu sú charakterizované deficitmi verbálnych komunikačných schopností.
Niečo také jednoduché, ako zistiť, čo chcú na obed alebo vedieť, či sú šťastní alebo smutní, môže byť veľmi ťažké. Niekedy môžu byť príznaky tohto ochorenia zjavné, no inokedy je nutné zamerať sa na malé detaily.
Aj napriek ťažkostiam však existujú tipy, ktoré vám môžu pomôcť nadviazať rozhovor s autistickými deťmi. Prečítajte si zoznam odporúčaní, ktoré môžu uľahčiť spôsob, akým komunikujete so svojím dieťaťom, alebo vám môžu pomôcť posilniť vaše puto medzi vami.
-
Pred dovŕšením 12 mesiacov
Príznaky autizmu u detí môžete začať rozpoznávať už okolo 6 a 12 mesiacov. Zvyčajne sa to stáva, keď si rodičia alebo tí, ktorí s dieťaťom spolupracujú, všimnú, že dieťa nedosahuje typické úspechy počas prvého roku svojho života. Niektoré z týchto príznakov sú:
- Nevenujú pozornosť novým tváram
- Nereagujú na hlasné zvuky
- Nechytajú a nedržia predmety
- Nereagujú na úsmev rodičov
- Nesnažia sa na seba upriamovať pozornosť prostredníctvom
- Nemajú záujem zúčastňovať sa na interaktívnych hrách s ostatnými ľuďmi
- Zdá sa, že nedokážu prejaviť empatiu
Pre deti s autizmom môže byť ťažké prejaviť empatiu a súcit, alebo porozumieť postojom inej osoby. Z tohto dôvodu môžu pôsobiť ľahostajne a nepriateľsky. Nevedia, ako reagovať na zložitú situáciu, môžu sa smiať, keď je niekto zranený, alebo reagovať s minimálnymi alebo žiadnymi emóciami na bolesť či radosť niekoho iného.
-
Neprejavujú záujem o svojich blízkych
Deti s autizmom môžu konať odmerane, bez záujmu o nadviazanie emocionálnych väzieb so svojimi rodičmi, súrodencami alebo inými deťmi rovnakého veku. Majú tendenciu vyhnúť sa očnému kontaktu a zostávajú sami, preto sú emocionálne „odpojení“ od sveta. To však neznamená, že nemajú city, len nevedia, ako ich vyjadriť.
- Ťažko dokážete identifikovať ich emócie
Kvôli rôznym úrovniam autizmu, niektoré deti dokážu prejavovať svoje pocity podobným spôsobom ako ich rovesníci (napríklad, ak cítia bolesť, môžu plakať). Vo všeobecnosti však majú problém s prejavovaním svojich pocitov. Môže sa tiež zdať, že nie sú citlivé alebo že ich reakcie sú trochu prehnané. Napríklad sa môžu veľmi rýchlo nahnevať alebo rozrušiť len kvôli drobným nepríjemnostiam.
- Dodržiavanie opakujúcich sa postupov
Pri činnostiach, ktoré ich zaujímajú, si vytvárajú obmedzené a opakujúce sa vzorce. Veci, ktoré ich priťahujú, si zvyčajne vyžadujú ich úplnú pozornosť a dokážu tráviť dlhé obdobie sústredením sa na niečo alebo opakovaním toho istého slova. Radi si udržiavajú dennú rutinu, aby vedeli, čo sa bude každý deň diať. Napríklad, vždy chcú ísť rovnakým spôsobom do školy alebo jesť presne to isté jedlo na večeru. Vzhľadom na ich prísny každodenný režim, vykonávanie zmien môže byť pre nich nepredstaviteľné a netreba sa čudovať, ak ich budú odmietať.
-
Môžu mať senzorické problémy
V niektorých prípadoch môžu deti s autizmom prehnane reagovať alebo ignorovať zmyslové podnety. Niekedy môžu ignorovať ľudí, ktorí s nimi hovoria, dokonca až natoľko, že sa javia ako nepočujúce. Inokedy ich však môže rušiť šum, dokonca aj tie najjemnejšie zvuky. Nešakané zvuky, ako napríklad zvonenie telefónu, im môže spôsobiť rozrušenie, na ktoré budú reagovať zakrytím uší a vydávaním zvukov, aby utlmili nepríjemné zvonenie. Deti majú tiež tendenciu byť veľmi citlivé na dotyk (nemajú rady, ak sa ich niekto dotkne) a na rôzne povrchové štruktúry. Môžu sa skrčiť, ak ich niekto pokrepe po chrbte alebo ak ucítia handričku na svojej pokožke.
- Môžu prehnane reagovať
V situáciách, ktoré sa zdajú byť normálne, môžu mať problémy s reguláciou svojich emócií a konať neprimerane. Napríklad by mohli začať kričať, plakať alebo sa hystericky smiať aj bez zjavného dôvodu. Pri strese môžu prejavovať deštruktívne alebo dokonca agresívne správanie (rozbíjanie vecí, bitie iných ľudí alebo sebapoškodzovanie). Okrem toho, nemusia si uvedomovať, keď sa nachádzajú v nebezpečnej situácii, ako napríklad pohybujúce sa vozidlá alebo výšky, ale zároveň sa môžu báť neškodných predmetov, ako je plyšová hračka.
- Majú ťažkosti s hovorením a porozumením jazyka
Deti zvyčajne začnú hovoriť alebo napodobňovať zvuky ľudí, s ktorými prichádzajú do styku, keď majú približne rok a pol. V prípade detí s autizmom, sa jazykové znalosti rozvíjajú oveľa neskôr. Môžu hovoriť s neobvyklým tónom hlasu, s podivným rytmom alebo opakovať slová a frázy znova a znova, bez úmyslu povedať niečo konkrétne. Ťažko začínajú alebo udržiavajú konverzáciu. Nerozumejú niektorým jednoduchým vetám alebo otázkam a berú všetko doslova. Chýbajú im schopnosti porozumieť humoru, irónii a sarkasmu.
- Opakované správanie
Deti s autizmom sú často nepoddajné či dokonca posadnuté vo svojom správaní, činnostiach a záujmoch. Mohli by vykonávať opakujúce sa pohyby tela, ako napríklad neustále hýbať rukami, hojdať sa tam a späť alebo otáčať. Sú posadnutí predmetmi, ako sú kľúče alebo vypínače, a používajú ich ako hračky. Majú tendenciu sa veľmi zaujímať o konkrétne predmety, ktoré zvyčajne zahŕňajú čísla alebo symboly (mapy alebo športové štatistiky). Potrebujú všetko uchovávať v špecifickom poradí, napríklad svoje hračky špeciálne zarovnávajú a netolerujú, ak im to niekto zmení. Majú neobvyklé držanie tela, prípadne sa pohybujú nie veľmi zvyčajným spôsobom.
-
Uprednostňujú neverbálnu komunikáciu
Keďže deti s autizmom si pomalšie rozvíjajú reč a aj po tom, čo sa im to podarí, uprednostňujú neverbálnu komunikáciu. Na označenie niečoho alebo niekoho môžu použiť fyzické aj vizuálne metódy, ako napríklad kresby alebo gestá.
- Majú problémy s rozpoznávaním výrazov tváre
Môžu mať problémy s rozpoznaním výrazov tváre (napríklad nerozumejú, že ich matka je nahnevaná, keď sa mračí). Nerozumejú ani komunikačným signálom týkajúcim sa tónu hlasu, čo znamená, že nevedia rozlíšiť, či osoba hovorí šťastným, smutným alebo otráveným tónom. Je pre nich ťažké rozlišovať medzi skutočným a imaginárnym, pretože majú veľmi dobrú predstavivosť a často žijú vo svojich vlastných malých svetoch.
Myslíte si, že tento typ poruchy sa dnes považuje za tabu? Povedzte nám o svojich skúsenostiach s autizmom!
zdroj brightside.com
