Keď chce dieťa počuť o troch prasiatkach, rodičia majú niekoľko možností: zapnú mu rozprávku, prečítajú knihu alebo mu dajú vypočuť rozprávku prostredníctvom audioknihy.
Každá z týchto metód prenosu informácií má svoje vlastné charakteristiky. Aké? To sa podarilo zistiť americkému lekárovi Johnovi Huttonovi.
Práve on viedol experiment, ktorého sa zúčastnilo 27 4-ročných detí. Čítali im obrázkové knižky, zapínali audioknihy ale aj rozprávky v televízii. Vedci v tomto prípade použili MRI na monitorovanie správania detského mozgu.
Deti, ktoré sa zúčastnili procesu čítania a spolu so svojimi rodičmi diskutovali o obrázkoch či deji rozprávok, okrem iného odpovedali aj na otázky, obracali strany a podobne. Práve u nich sa spozorovala zvýšená aktivita pravej časti mozgu.
Táto časť je zodpovedná za pamäť, reč, pozornosť, myslenie a zhromažďovanie skúseností.
„Keď dieťa počúva rozprávku, jeho predstavivosť mu vytvára obraz toho, čo sa deje v knihe. A hoci sa v knihe nachádzajú aj rôzne ilustrácie, proces spracovania týchto informácií sa významne odlišuje od toho, keď dieťa sleduje televíziu,” hovorí Hutton.
Tie deti, ktoré počúvajú text knihy z nahrávky, sa snažia držať krok s tým čo sa deje a pochopiť to, čo sa deje. Nemajú dostatok času na vytvorenie vizuálneho obrazu o tom, čo počuli.
Deti, ktoré sledovali rozprávku v televízii, prakticky nevyužívali svoje mozgy – nevytvárali si svoju vlastnú predstavivosť, pretože automaticky dostávali dokonalý obraz toho, čo sa v rozprávke deje. Tento spôsob získavania informácii bol pre detí najjednoduchší.
„Keď deťom ukážeme film alebo rozprávku založenú na knihe, odoprieme im potešenie z vlastného úspechu. Už si viac nemusia predstavovať príbeh, pretože im bol prezentovaný v hotovej podobe,” tvrdí Hutton.
Je nutné vziať do úvahy fakt, že pri čítaní kníh deti sedeli nehybne na stoličkách a v bežnom živote sedia pri svojich rodičov. Takýto fyzický kontakt stimuluje ešte vyššie uvedené časti mozgu.
Takže u detí, ktoré sú zvyknuté vnímať text podľa sluchu a súčasne uvažovať o ilustráciách, sa aktívne rozvíja abstraktné myslenie. V budúcnosti bude pre nich jednoduchšie spájať si slová so špekulatívnymi obrázkami.
„Uľahčuje to prechod ku knihám bez obrázkov,” hovorí Dr. Hutton. „Takže neskôr sa z nich stanú sebavedomejšími čitateľmi.”
Ako často čítate deťom knihy? Alebo skôr uprednostňujete púšťanie rozprávok v televízii?
zdroj:takprosto.cc
