Určite ste aj vy zažili dni, kedy ste si povedali, že práve v daný deň ste zažili svoj najhorší zážitok, na ktorý nikdy nezabudnete. Mnohokrát sa však po tomto zážitku vysvetlia určité okolnosti, alebo skutočnosti, ktoré vám otvoria oči a z najhoršieho životného zážitku vytvoria lekciu. Podobnú lekciu zažila aj Slovenska, ktorá sa s ním podelila na facebookovej stránke Priznania žien.
Aj napriek negatívnemu začiatku priznania tejto ženy, sa v istom momente všetko zmení.
Neváhajte a prečítajte si ho až do konca.
„Dobrý deň prajem všetkým, toto nie je priznanie, ale bohužiaľ skúsenosť / zamyslenie, s ktorým sa s vami chcem podeliť. Som mladá mamička a dnes, keďže bolo krásnych 15 stupňov, sme sa rozhodli ísť s drobcom na prechádzku. Ako som si tak išla popri ceste zamyslená tlačiac kočík, zrazu som periférnym videním len zaregistrovala dvoch cca 18-20 ročných chlapcov, ktorí zrazu vybehli na druhú stranu, rozumej na moju stranu chodníku, sotili do mňa a začali strašne hulákať. Na to sa môj polročný syn strašne zľakol, začal samozrejme plakať. Nevedela som ho dlho utíšiť. Dvaja mladí chlapci sa zatiaľ rozutekali so smiechom. Neviem ako vy, ale mne to smiešne ani trochu nebolo.
Cestou ďalej som sa len zamýšľala, že prečo sú niektorí mladí ľudia schopní niečoho podobného. A veru, ostalo mi veľmi smutno tlačiac ten kočík ďalej. Rozmýšľala som, že moje dieťa bude raz staršie a určite bude svedkom podobných situácii, žiaľbohu. Z tohoto rozmýšľania ma vytrhol mladý chlapec s navonok viditeľným postihnutím a Downovým syndrómom, keď ma púšťal prvú, keďže sme sa obidvaja ocitli na tej istej ceste a jeden musel ustúpiť. So slovami páči sa a sklonenou hlavou.
Vtedy mi prebleslo mysľou, že život mi dal krásnu lekciu priam z knižky. Naoko zdravý, mladý človek urobí to, čo ste práve dočítali… a zrazu krásne bytie s čistým srdcom vám to takto vynahradí a ukáže, že nie vzhľad je vždy všetko. A veru mentálne postihutie by som skôr tipovala v prvom prípade. Lebo strčiť do ženy, ktorá má pred sebou dieťa a začať po nej kričať… to by veru nenapadlo ani mentálne postihnutým. Ďakujem vesmíru, že mi dnes poslal do cesty obidva tieto zážitky. Ja aspoň viem, že vždy si budem vážiť ľudí, ľudí dobrých bez ohľadu na farbu pleti, vzhľad.“
