List 83 ročnej ženy, ktorý adresovala svojej priateľke. Prečítajte si ho čím skôr…

Pre niektorých je život neustálou honbou za niečím. Honbou za novým postom, perfektnou postavou, vianočnými výpredajmi. A v tomto bláznivom kolobehu sa mnohí ani na minútu nezastavia a nepovedia si : „Aká krása!“ Niekedy tento pocit harmónie nikdy nedostaví a niekedy krása začne padať ako sneh na hlavu príliš neskoro. Napríklad v 83 rokoch života.

 

„Drahá Berta,

Viac čítam a menej utieram prach. Sedím v záhrade užívajúc si výhľady a burina v záhrade ma nevyvedie z miery. Trávim viac času s rodinou a priateľmi, pracujem menej.

V rámci možností by sme sa mali zo života tešiť, a nie pretrpieť ho. Až teraz si to uvedomujem a vážim si ho. Snažím sa na sebe nešetriť. Svoje porcelánové šálky a krištáľové súpravy používam pri každej možnej príležitosti, či už keď mi vykvitne amarylis, alebo keď poumývam kúpeľňu.

Na nákup si obliekam svoje najkrajšie oblečenie. Myslím, že ak vyzerám úspešne, jednoduchšie sa mi delí o peniaze. Nečakám na výnimočnú príležitosť, aby som mohla použiť môj obľúbený parfém. Požívam ho keď idem do banky alebo  k lekárovi.

Už nepoužívam frázy „niekedy inokedy“ alebo „zajtra“. Ak niečo stojí za to vidieť, počuť alebo robiť, chcem to vidieť, počuť a urobiť teraz.

Neviem, čo by robili iní, keby vedeli, že tu už zajtra nemusia byť.

Koniec koncov považujeme život za samozrejmosť. Možno by zavolali členov svojej rodiny a zopár blízkych priateľov. Možno by niekomu zavolali a ospravedlnili by sa za slová a skutky.

Páči sa mi predstava, že idú do dobrej reštaurácie, kde si dajú svoje obľúbené jedlo. Nazdávam sa. Neviem.

Toto sú maličkosti, ktoré som nedokončila.

Je mi veľmi ľúto, že som svojim príbuzným nepovedala všetky dôležité slová, ktoré som chcela. A som veľmi znepokojená, že som len zriedka povedala svojmu manželovi a rodičom, ako veľmi ich milujem. Snažím sa neodkladať veci, ktoré vnesú do môjho života smiech a šťastie.

A každé ráno, keď otvorím oči, hovorím si, že tento deň je zvláštny. Každý deň, každá minúta, každý nádych je skutočným darom. Možno náš život neubiehal tým smerom, ktorým sme dúfali. Ale kým sme tu, ešte stále môžeme tancovať.

Ženiete sa vpred?