Potrebujeme koordinované globálne kroky v oblasti živočíšnych trhov, aby sme zabránili ďalšej pandémii

Vzhľadom na to, že niektoré z najstrašnejších chorôb, ktoré v posledných rokoch postihli ľudstvo, vyplynulo z neľudských a nebezpečných trhov so živými zvieratami je divné a nepochopiteľné, že sa na ňom urobilo veľmi málo zmien.
Koniec koncov zdá sa pravdepodobné, že súčasný koronavírus pochádza z takzvaného mokrého trhu v čínskom meste Wuhan.

Predpokladá sa, že vznikol z luskona krátkochvostého a netopierov v klietkach a taktiež, že sa Covid-19 preniesol zo zvierat na človeka. Je to určite ďalšie potenciálne smrtiace zoonotické ochorenie. Ľudia proti nemu nemajú vybudovanú imunitu a jeho účinky na zdravie sú negatívne.

Celosvetový počet obetí teraz presahuje 100 000, pričom obetí pribúda. Hlavne keď Covid-19 prechádza cez chudobné a husto osídlené komunity rozvojového sveta. 

Svet bol svedkom mnohých ďalších takýchto prenosov zo zvierat, všetky so smrteľnými následkami. Najväčší poplach sa spustili v roku 2003 po vypuknutí Sarsu, ktorý sa začal v Číne, čo má veľa spoločného so súčasnou pandémiou. Potom nasledoval Mers s pôvodom na východe Brazílie, ktorý bol spôsobený ďalším koronavírusom.


Ani jeden z nich nebol dokázaný ako infekčný vírus, ktorý spôsobuje Covid-19,

ale vždy existovalo nebezpečenstvo. V posledných rokoch sa vyskytli aj ohniská vtáčej chrípky, vírusu Ebola – pomenovanej po rieke Ebola v Kongu, kde bol prvýkrát zistený aj henipavírus, ktorý prenikol aj do Indonézie. V Mexiku v rokoch 2009 – 2010 sa začala epidémia chrípky z ošípaných.

To, čo majú spoločné je, že vznikajú kvôli tesnej blízkosti ľudí a zvierat. Stalo sa tak preto, že rôzne druhy sa lovili a uvádzali sa na trh s potravinami („hovädzie mäso“), obchodovali s exotickými domácimi zvieratami a tradičnými liekmi. Rozsiahle odlesňovanie nútilo populácie zvierat sa presťahovať bližšie k ľudským osadám. Tieto smrteľné choroby sa prenášajú z netopierov, luskona krátkochvostého, vtákov, ošípaných, tiav, koní a iných zvierat. 
Trhy s chovom dobytka a odlesňovanie sa netýka iba Číny, ale sú podobné v celej Ázii, na Strednom východe a v Afrike. Sú produktom rastúcej populácie a chudoby. Nie sú „chybou“ tých, ktorí sa ocitli v týchto podmienkach. Vlády napriek vyspelým a rozvíjajúcimi sa ekonomikám by sa mohli posunúť smerom k dezinfekcii a regulácii trhov so zvieratami. Malo by prísť ich zákazu a k obmedzeniu odlesňovania.

 

Mapovanie: Globálne úmrtia na koronavírus presahuje 170 000
(Klepnutím alebo podržaním myši nad každou krajinou zobrazíte denné štatistiky)

 

Niektorí použili krízu Covid-19 ako výzvu na vysvetlenie príležitostnej xenofóbie, a to by sa nemalo tolerovať.

Otázka prenosu nových patogénov z človeka na človeka je však podložená vedeckými dôkazmi a jej zastavenie si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu. Musí to byť globálne úsilie, pretože ak to tak nebude, existujúce choroby sa budú naďalej skrývať a objavia sa nové choroby. Globálna reakcia na skoršie pandémie bola doteraz sklamaním pravdepodobne preto, že ľudstvo (najmä na západe) vystupovalo voči nim ľahkomyseľne. Samotná pandémie Covid-19 to môže zmeniť.

Dlhodobé kampane na ochranu biotopov a biodiverzity tak majú pre ľudskú populáciu sveta ďalší aspekt života alebo smrti. Môžeme si byť úplne istí, že koronavírus Covid-19 nebude posledný, ktorý sa bude vyvíjať a ďalší by mohol byť infekčnejší a smrteľnejší. Aj keď svet vyhrá „vojnu“ proti Covid-19, budú existovať nové útoky, pokiaľ bude ľudstvo zaobchádzať s prírodou neopatrne a s pohŕdaním.

zdroj: independent.co

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “Potrebujeme koordinované globálne kroky v oblasti živočíšnych trhov, aby sme zabránili ďalšej pandémii”