Vzhľadom na to, že niektoré z najstrašnejších chorôb, ktoré v posledných rokoch postihli ľudstvo, vyplynulo z neľudských a nebezpečných trhov so živými zvieratami je divné a nepochopiteľné, že sa na ňom urobilo veľmi málo zmien.
Koniec koncov zdá sa pravdepodobné, že súčasný koronavírus pochádza z takzvaného mokrého trhu v čínskom meste Wuhan.
Predpokladá sa, že vznikol z luskona krátkochvostého a netopierov v klietkach a taktiež, že sa Covid-19 preniesol zo zvierat na človeka. Je to určite ďalšie potenciálne smrtiace zoonotické ochorenie. Ľudia proti nemu nemajú vybudovanú imunitu a jeho účinky na zdravie sú negatívne.
Celosvetový počet obetí teraz presahuje 100 000, pričom obetí pribúda. Hlavne keď Covid-19 prechádza cez chudobné a husto osídlené komunity rozvojového sveta.
Svet bol svedkom mnohých ďalších takýchto prenosov zo zvierat, všetky so smrteľnými následkami. Najväčší poplach sa spustili v roku 2003 po vypuknutí Sarsu, ktorý sa začal v Číne, čo má veľa spoločného so súčasnou pandémiou. Potom nasledoval Mers s pôvodom na východe Brazílie, ktorý bol spôsobený ďalším koronavírusom.
Ani jeden z nich nebol dokázaný ako infekčný vírus, ktorý spôsobuje Covid-19,
ale vždy existovalo nebezpečenstvo. V posledných rokoch sa vyskytli aj ohniská vtáčej chrípky, vírusu Ebola – pomenovanej po rieke Ebola v Kongu, kde bol prvýkrát zistený aj henipavírus, ktorý prenikol aj do Indonézie. V Mexiku v rokoch 2009 – 2010 sa začala epidémia chrípky z ošípaných.
To, čo majú spoločné je, že vznikajú kvôli tesnej blízkosti ľudí a zvierat. Stalo sa tak preto, že rôzne druhy sa lovili a uvádzali sa na trh s potravinami („hovädzie mäso“), obchodovali s exotickými domácimi zvieratami a tradičnými liekmi. Rozsiahle odlesňovanie nútilo populácie zvierat sa presťahovať bližšie k ľudským osadám. Tieto smrteľné choroby sa prenášajú z netopierov, luskona krátkochvostého, vtákov, ošípaných, tiav, koní a iných zvierat.
Trhy s chovom dobytka a odlesňovanie sa netýka iba Číny, ale sú podobné v celej Ázii, na Strednom východe a v Afrike. Sú produktom rastúcej populácie a chudoby. Nie sú „chybou“ tých, ktorí sa ocitli v týchto podmienkach. Vlády napriek vyspelým a rozvíjajúcimi sa ekonomikám by sa mohli posunúť smerom k dezinfekcii a regulácii trhov so zvieratami. Malo by prísť ich zákazu a k obmedzeniu odlesňovania.
Mapovanie: Globálne úmrtia na koronavírus presahuje 170 000
(Klepnutím alebo podržaním myši nad každou krajinou zobrazíte denné štatistiky)
Niektorí použili krízu Covid-19 ako výzvu na vysvetlenie príležitostnej xenofóbie, a to by sa nemalo tolerovať.
Otázka prenosu nových patogénov z človeka na človeka je však podložená vedeckými dôkazmi a jej zastavenie si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu. Musí to byť globálne úsilie, pretože ak to tak nebude, existujúce choroby sa budú naďalej skrývať a objavia sa nové choroby. Globálna reakcia na skoršie pandémie bola doteraz sklamaním pravdepodobne preto, že ľudstvo (najmä na západe) vystupovalo voči nim ľahkomyseľne. Samotná pandémie Covid-19 to môže zmeniť.
Dlhodobé kampane na ochranu biotopov a biodiverzity tak majú pre ľudskú populáciu sveta ďalší aspekt života alebo smrti. Môžeme si byť úplne istí, že koronavírus Covid-19 nebude posledný, ktorý sa bude vyvíjať a ďalší by mohol byť infekčnejší a smrteľnejší. Aj keď svet vyhrá „vojnu“ proti Covid-19, budú existovať nové útoky, pokiaľ bude ľudstvo zaobchádzať s prírodou neopatrne a s pohŕdaním.
zdroj: independent.co