Prečo tie najlepšie ženy tak často pociťujú „ťažobu na hrudi“?

Čo v sebe skrýva najlepšia žena na svete? Na túto otázku odpovedá Stephanie Reeds na svojom blogu.

„Je silná a vášnivá a nič ju nedokáže zraziť na zem. Prechádza životom so zdvihnutou hlavou a problémy rieši s úspechom. Existuje však niečo, čo skrýva pred zrakmi všetkých ľudí. Zlomené srdce. Utrpenie. Nevydarené vzťahy. Sklamanie. Chyby.

Tak či onak, ráno sa zobudí, vstane z postele a k ľuďom prichádza s očarujúcim detským úsmevom, akoby sa nič nestalo. Pri pohľade na ňu sa zdá, že je schopná milovať celý svet. Ona, ktorá v sebe skrýva ťažké bremeno smútku, vyzerá, akoby nemala ani len jedinú starosť.

Ľudia sa na ňu pozerajú a myslia si,  že má všetko. Sama si vybudovala svoj vlastný život. Pretože je silná a úspešná. To je však to jediné, čo sa rozhodla pred svetom ukázať. Vyzerá sebavedomo a pokojne, no nikto nevie, čo je v jej srdci. A nikto nikdy nebude cítiť bolesť, ktorú cíti ona, hoci sa jej to darí neustále skrývať.

Nikto nevie, čo cíti a ako vyzerá večer, keď si po dlhom dni konečne ľahne do postele, kde ju opäť privítajú jej nočné mory. Pretože nikomu nedovolí, aby ju takto videl.

Dokáže počúvať o vašich tajomstvách a súcitiť s vami, no keď zacíti bolestivú túžbu otvoriť svoje srdce, jednoducho si utrie slzy a mlčí. Až potom, keď sa vráti do svojej samoty, vypustí bolesť a dovolí, aby sa jej zmocnila.

Kedykoľvek sa jej svet obráti chrbtom a ona je na pokraji zrútenia, vie, že sa s tým musí sama popasovať. Uprednostňuje trpenie v tichosti, pretože sa bojí ukázať svoje nedostatky tomu krutému a ľahostajnému svetu, ktorého súčasťou je aj ona.

Ľudia si k nej často chodia po radu. Vždy vie, čo má robiť a aké slová ma vybrať. Je dobrou kamarátkou. No niekedy chce zakričať celému svetu, že nikto nevie, čo to sú skutočné problémy. Ona však len sedí a počúva. Koniec koncov, jej problémy by sa nemali týkať nikoho iného.

No v ten moment, kedy sa vráti domov, všetka ta neistota, strach a vnútorní démoni vychádzajú na povrch, aby jej strpčovali život. Nenávidí tento melancholický, polnočný čas. Pretože to je časť dňa, kedy ju začnú napádať. Napriek tomu, že jej žiarivé brnenie vyzerá nezničiteľne, jej škodlivé emóciu ju skľučujú a ničia.

Neistota a strach zabíjajú aj tú poslednú nádej na nájdenie šťastia. Jej démoni ju nútia k tomu, aby sa cítila na nič. Bezcenná. Nikto.

Nechápe však, že je skutočne silná. Je silná. Je neuveriteľne statočná! A každý deň sa rozhodne posunúť o krok vpred. Napriek žiaľu. Napriek silnej bolesti. Tak či onak, stále nájde silu ráno vstať, vykopať aj tú poslednú nádej a úsmev plný bolesti.

Je silná, pretože sa jej podarilo prežiť krutosť tohto sveta a aj napriek tomu nepadla na kolená. A k tomu potrebuje mnoho odvahy!

Čo by ste jej poradili vy?