Naši rodičia vynakladali veľa úsilia na to, aby nás vychovali takými, akí sme teraz. Svoje najlepšie roky venovali rodičovstvu, starostlivosti o deti. Odmietali realizovať svoje plány, sny, len aby poskytli svojmu dieťaťu všetko potrebné. Vzťah medzi rodičmi a deťmi závisí od oboch strán. Ak to v tomto vzťahu škrípe, najlepším riešením je vzájomná komunikácia.
VZŤAHY RODIČOV A DETÍ
Rešpekt je to, čo od nás rodičia očakávajú, keď dospejeme a staneme sa nezávislými. Týmto spôsobom deti vyjadrujú vďaku svojmu otcovi a matke. Prečo sú teda rodiny s dobrými vzťahmi v menšine?
Rodičia milujú svoje dieťa od prvého dňa. V noci nespia a trpezlivo sa snažia uspokojiť všetky jeho fyziologické či iné potreby: jedlo, zdravý spánok, pocit bezpečia láska. Väčšina starostlivých matiek nahrádza tento koncept hyper-starostlivosťou. Na druhej strane neumožňuje dieťaťu rozvíjať sa. Časom z detí v takomto prostredí vyrastajú neistí, nezodpovední a nerozhodní jedinci.
„Nevyužitá funkcia atrofuje alebo degeneruje,“ povedal Jean-Baptiste Lamarck ešte v 18. storočí. Nadmerné množstvo starostlivosti bráni rodičom pochopiť, že ak je dieťa fyzicky zdravé, nie sú to jediné veci, ktoré je potrebné riešiť. Najmä vtedy, keď dieťa rastie a čaká na podporu rodičov pri formovaní, no oni v tom iba mu bránia, pretože sa boja, že nebudú mať kontrolu nad tým, čo robí.
V dôsledku toho sa dieťa zmení na dospelého človeka, ktorý nevie, čoho je schopný a nedokáže prevziať kontrolu nad svojím vlastným životom. Bude vďačný za takúto výchovu? Pravdepodobnejšie je, že vás bude obviňovať, pretože ste ho v detstve obmedzovali na každom kroku.
Na druhej strane, keď rodič preberá zodpovednosť za všetky činy dieťaťa, dáva sa na seba nadmernú záťaž. Je potrebné, aby dieťa pochopilo, že jeho činy majú dôsledky a že jeho budúcnosť závisí od rozhodnutí, ktoré si zvolí.
Pre silné emocionálne spojenie medzi rodičmi a deťmi musíte pochopiť, čo je pre nich zaujímavé. Nevládnite prísnou rukou, ale pomáhajte rozvíjať sa dieťaťu tak, ako to chce. Často tu dochádza k nezhode, pretože rodičia hovoria, že vedia lepšie, čo by malo ich dieťa robiť. Prečo? S touto výchovou sa v zárodku úplne potláča individualita dieťaťa, jeho túžby a snahy. Ide o viditeľné nerešpektovanie detskej osobnosti.
Každé dieťa je individuálne a jeho rešpekt k rodičom je živený ich vlastným príkladom. Tu nastáva generačný konflikt. Dieťa sa často stáva rukojemníkom rodičovských ambícií a nesplnených plánov. Bez toho, aby si toho všimli, rodičia zakaždým ponižujú dôstojnosť dieťaťa a naznačujú mu, že zlyhalo. Rodičia vždy chcú, aby ich deti žili lepšie ako oni a snažia sa ich to učiť na svojich vlastných chybách. Čo v konečnom dôsledku ich vzťah len zhoršuje.
Keď je v rodine veľa krívd a nevypovedaného, deti „vylietajú z hniezda“ a spojenie s rodičmi je prerušené. Ak chcete nadviazať dôverný vzťah, musíte si sadnúť a hovoriť, povedzte, čo nahlodáva dušu. Týmto spôsobom si objasníte, pochopíte dôvody odmeranosti a odmietania. Musíte pochopiť, že urážky či krivdy nepochádzajú odnikiaľ, vždy majú svoje dôvody. A ak viete nielen počúvať, ale aj vypočuť si svoje dieťa, len tak s ním môžete nadviazať kontakt.
Ak rodičia vždy pomáhali dieťaťu ísť si svojou vlastnou cestou, podporili jeho iniciatívu a rešpektovali jeho názor, takéto dieťa ich nikdy nebude ignorovať v starobe. Bude vďačné za to, že dostalo právo zvoliť si svoj osud a bude vždy hovoriť s úctou a láskavosťou o najdrahších ľuďoch v jeho živote.