Približne pred mesiacom upozornilo ochranárske združenie My sme les na výrub stromov v Monkovej doline. S ťažbou sa však začalo počas hniezdenia vtákov a aj napriek zákazu od správy TANAP-U a odbornej organizácie ministerstva životného prostredia. Ľudia v komentároch na Facebooku neskrývali smútok a nesúhlas v rámci toho čo sa deje.
https://www.facebook.com/mysmeles.sk/photos/a.1499272193513623/2933004106807084/?type=3
Ľudia sú zhrození
“Čo na to ministri Ján Budaj a Ján Mičovský? Je plošná ťažba v národnom parku a uprostred územia NATURA 2000, navyše počas hniezdneho obdobia vtáctva v poriadku? A kde sú tie sľubované zmeny?,“ napísala organizácia k uverejneným fotografiám. Pod fotografiami v komentároch organizácia priblížila to, že sa jedná o lesy mesta Spišská Belá. Na ich stránke však opisujú svoje činnosti ako ochrana lesa, pestovanie ale aj ťažba. Za rok 2019 tam spomínajú spracovanie vetrovej kalamity (6407 m³), huby (36 m³) či lykožrútovej kalamity (7433 m³). “Výchovnú úmyselnú ťažbu sme vykonali na ploche 14,9 ha,“ píše sa v sekcii Ťažba činnosť.
https://www.facebook.com/mysmeles.sk/photos/a.1499272193513623/2933003970140431/?type=3
Nie sú to prírodné ani prirodzené lesy
Portál noizz.sk sa na aktuálny stav v Monkovej doline opýtal aj Františka Pisarčíka (Lesy mesta Spišská Belá). „V tomto prípade (od novembra 2019 do marca 2020) si vietor nevyberal a povyvracal aj 40, respektíve 50 ročné porasty, ktoré by za normálnych okolností mali rásť ešte 50 až 80 rokov, čo je veľmi dlhá doba. Ani nás to neteší, pretože to nie je náš pestovateľský a prírodochranný cieľ. Tieto porasty sú tvorené takmer na 100 % drevinou smrek, ktorým hovoríme smrekové monokultúry a ktoré nie sú ani pôvodné na tomto území a boli vysadené umelou obnovou v 40 až 60 rokoch minulého storočia. Takže o prírodných alebo prirodzených lesoch podľa klasifikácie nemôže byť ani reč,“ znelo jeho vyjadrenie.
Dodržujú dohodu s TANAP-om
Vo svojom vyjadrení ďalej spomenul aj objekt PRO SILVA s rozlohou 180 ha. Tým chcú poukázať na ich hospodárenie na mestskom pozemku. Striedajú tam stromy rôznych hrúbok či výšok vo veku od jedného do 150 rokov. Tie sa nachádzajú na úrovni od druhého až po piaty stupeň ochrany prírody. Kalamita bola spôsobená v treťom stupni ochrany no so správou TANAP-u majú určenú hranicu, kde môžu vykonávať svoju činnosť. “Toto už s veľkou vážnosťou dodržujeme a rešpektujeme viac ako 15 rokov,“ dodáva.
https://www.facebook.com/mysmeles.sk/photos/a.1499272193513623/2929216233852538
Chcú len zabrániť ďalšej kalamite
“Na porovnanie – spracovaním kalamity zasiahneme územie približne na 25 ha, to je asi 50 futbalových ihrísk. Pestovateľské práce vykonávame v súčasnosti na ploche 780 ha, čo predstavuje približne 1 560 futbalových ihrísk za rok. Ročne vysadíme v priemere 200 000 kusov nových stromčekov, prevažne buk a jedľu.
A prečo ťažíme drevo? Dnes je to o spracovaní kalamity. Aj v minulosti už vedeli, že včasným spracovaním zabránime ďalšej lykožrútovej kalamite, potom to je pre zmenu drevinového zloženia, u nás zo smrekových monokultúr premenou na zmiešané porasty – 5 až 8 druhov drevín. Najodolnejšie lesné porasty sa u nás javia rôznoveké – zmiešané porasty a v tom využívame pravidlá životného cyklu pralesov len nie v cykle 300 – 400 rokov, ale skrátenom na 100 – 150 rokov. Tento proces ale trvá nie rok, dva, ale desiatky rokov. Iným spôsobom ako týmto na dané územie jedľu a buk nevieme zabezpečiť. Ale toto je naša cesta,“ vysvetľuje Pisarčík.
Zavádzajú ľudí
Na margo obvinení zo strany organizácie My sme les sa vyjadril, že iba zavádzajú ľudí. Územie bolo vyhlásené za chránené vtáčie v roku 2011 bez toho aby sa na to spýtali vlastníka. “Otázka znie, ako dokázali prežiť rôzne druhy vtáctva doteraz, keď sa vykonávala ťažba dreva? My plne rešpektujeme časové obmedzenia jednotlivých lokalizovaných druhov. To, čo prezentuje My sme les na fotografiách, je zavádzanie ľudí, pretože v tejto lokalite nehniezdi žiaden potvrdený druh,” tvrdí František Pisarčík.
https://www.facebook.com/mysmeles.sk/photos/a.1499272193513623/2933004660140362/?type=3
K tejto problematike sa vyjadrilo aj samotné Ministerstvo životného prostredia. To len potvrdilo, že správa TANAP-u ťažbu naozaj nepovolila kvôli času hniezdenia. No okresný úrad mal aj napriek tomu povolenie vydať. “Ide o jeden z mnohých prípadov, ktoré len podčiarkujú nevyhnutnú potrebu „poupratovať“ v nastavení ochrany prírody,” vyjadril sa pre noizz.sk Odbor komunikácie Ministerstva ŽP.
zdroj: noizz.sk
