“Myslela som, že môj manžel je kľudný, očarujúci a zábavný. Ukázalo sa, že nebol.”
“Pred dvoma rokmi som opustila svoj domov a svojho manžela a išla som hľadať útechu na miestnu policajnú stanicu, kde so mnou starší policajt láskavo vyplnil žiadosť o zakročenie v mojom mene.” Začína rozprávanie týraná žena.
Psychické osočovanie bolo hlavnou metódou kontroly, ktorú používal jej manžel. Vo vzťahu plnom zneužívania bola žena roky, ale až ku koncu si uvedomila, že to bolo viac ako len neschopnosť komunikácie.
“Dlhé roky bol muž ktorého som milovala uvoľnený, okúzľujúci, zábavný a milujúci. Jediným problémom bolo, že sme vždy viedli rovnaký druh hádok.” Popisuje svoje začiatky s tyranom.
“Stále sa to začínalo jeho kritickými komentármi a pokračovalo mojimi obrannými reakciami.”
Muž stále tvrdil, že neurobil nič zlé, žena tvrdila opak.
On začal plakať, ona sa začala ospravedlňovať. Po tom, čo sa svojmu manželovi hodiny ospravedlňovala, jej konečne odpustil. Skutočný dôvod hádky sa nikdy neriešil.
“Vždy sme sa cez to preniesli. Prežili sme veľa šťastných chvíľ. Potom znova povedal niečo kruté, a ja som znovu prijala vinu…a tým som nevedomky udala tón nášmu vzťahu.”
Rozpáva svoj príbeh žena. “ Ak som náhodou rozliala na kuchynskú dlážku vodu, servírovala večeru pár minút po sľúbenom čase, alebo som okamžite neumyla riady, vybehol na mňa. Nedal mi pokoj kým som s dostatočne príjemným tónom nesúhlasila, že má pravdu. Keď sa mi niečo z toho stalo znova, dožadoval sa vysvetlenia prečo som taká hlúpa a, och bože, boli sme tam kde predtým.”
somahealth.co.ukMuž často svoju ženu nazýval zlou matkou, vravel jej že má probém s kontrolou hnevu a neskôr ju častoval slovami ako sociopatka, psychopatka, klamárka, hlupaňa a v najlepšom aj suka.
Keď sa snažila vyhnúť blížiacemu sa konfliktu, kričal na ňu, že ignorovanie je najhoršia vec, ktorú mu môže urobiť a nechápe že to doteraz nezistila. Keď sa snažila byť kľudná a súhlasiť s ním, povedal že je ľahkomyselná.
“Urážal ma, keď som si obliekla čiernu podprsenku pod biele tielko počas parného dňa na letnom výlete. Povedal, že spôsob akým som sedela na gauči, kým som bola tehotná, oblečená v legínach a hrkútajúc k svojmu dieťatku bol odpudzujúci.” Opisuje smutne žena svoje zážitky s mužom. “Keď povedal už niekoľko krát, že by ma nemal učiť ako byť ženou, súhlasila som s ním, dúfajúc, že môj pohľad neprezradí, čo si naozaj myslím.”
Potom jej ešte dodal, že by mala urobiť čo sa patrí a už nikdy o ňom nepovedať ani jedno zlé slovo.
Niekedy prešli aj dva dni, keď nevstúpila do spálne a s hlavou v dlaniach ticho plakala, prečo jej konečne nedá aspoň chvíľu pokoj.
Začala hovoriť o rozvode, on sa začal vyhrážať, že ju udrie. Všetko to bolo o kontrole.
Jedného letného večera znova vybuchla hádka, tento krát priamo pred ich dcérou. Točilo sa to okolo samých urážok a o tom, kto prezlečie ich dcéru do pyžama. Vyvrcholilo to tým, že ju odhodil preč z postele. “Hodil ma dosť ďaleko na to, aby som si stihla uvedomovať, kým som letela cez vzduch, že o chvíľu tvrdo dopadnem.
Keď som sa pozviechala na nohy, cítila som divné bodanie v krku a potom stisnutie a nemohla som dýchať. Kým sa toto všetko dialo, kričal na mňa slová ako : Klamárka!
heysigmund.com
Psychopatka! Pozri sa na seba! Klamárka! Ty psychopatka!” Povedal jej, že on by mal odniesť ich dcéru do postele. Ona oponovala, tisnúc malú k sebe. Muž vytrhol dcérku zo ženiných rúk a vybehol z izby. Dievčatko sa rozplakalo a kričalo na mamku. Žena už dlhšie mala záložný plán.
Mala svoj batoh pripravený v skrini pred ktorú dopadla, ale nepohla sa k nej. “Ako by som mohla dostať deti nepozorovane z domu? Ako by som mohla na dlhý čas ujsť svojmu manželovi?” Uvažovala zdrvená žena. Nakoniec si ľahla na vankúš, vypla svetlo a prinútila sa nemyslieť na realitu.
Pár mesiacov neskôr, keď sa už nechcela vrátiť domov, nevediac čo by ešte mohla žena urobiť, zaparkovala svoje auto pred policajnou stanicou a kráčala k svojej budúcnosti. Škrtenie a fyzické vyhrážky boli dôvodom, pre ktorý polícia odviedla jej manžela z domu.
Napriek tomu jej jazvy na duši zostali.
Jej muž síce už nebol v dome, ale jeho hlas zostal v ženinej hlave. Zakaždým, keď stála pred rúrou, alebo sa pozrela na kuchynskú dlážku, myklo s ňou.
Keď prestala používať spotrebič, vypla ho a ešte ho pre istotu vytiahla zo zástrčky. Išla do kúpelne, utrela poličky a narovnala uteráky. Odišla z miestnosti, potom sa vrátila naspäť a pozrela na umývadlo. Potom sa znova pozrela na uteráky.
“Vtedy som si uvedomila, že ten mučivý nárek ktorý sa ozýval v miestnosti bol môj” opisuje ťažké chvíle manželka. “ Možno mal môj manžel pravdu…možno..po tom všetkom, mal vlastne pravdu vo väčšine vecí. Nič z tohoto by sa nebolo stalo, ak by som bola lepšia vo vešaní bielizne na šnúry, presne na švy, každý jeden raz. “ Uvažuje v neistote, či predsa len neurobila chybu…
“Nie. Neexistuje výhovorka na chovanie sa s opovrhnutím k človeku, ktorého máte milovať. Neexistuje výhovorka na verbálne osočovanie partnerky, alebo na vnucovanie jej svojho názoru.
Neexistuje výhovorka na škrtenie niekoho alebo na vyhrážanie sa mu hocijakým násilným spôsobom. Neexistuje výhovorka na vystavenie detí násiliu.”
Žena potrebovala rady a podporu, aby sa dokázala oslobodiť zo zákerného kruhu násilia. Potrebovala roky na prestavenie svojej mysle tak, aby mohla veriť svojim inštiktom a natočiť tvár voči slnku.
“Ak by Vás to zaujímalo, moja kuchynská dlážka sa má fajn.” Dodáva žena na záver, konečne voľná.
