Odchod z práce nie je ľahký, no opustiť zamestnanie, ktoré vás napĺňalo, si vyžaduje úplné sklamanie.
34-ročná Jessica Gentry z Virginie nedávno dala výpoveď ako učiteľka v materskej škole. Každý si myslel, že dôvodom je nízky plat, no Jessica uverejnila na Facebooku príspevok popisujúci skutočné dôvody jej odchodu.
Jej vyjadrenie zaujalo viac ako 263-tisíc ľudí, a niet sa čomu diviť: podľa ich vlastných slov Jessica trafila klinec po hlavičke.
Prečítajte si, čo napísala:
„A teraz, úprimne.
Myslím si, že ľudia ľahšie uveria tomu, že som prestala učiť kvôli nízkemu platu. No dovoľte mi povedať, prečo som vlastne opustila školu a prestala som byť učiteľkou.
Stará výhovorka: „deti sa zmenili.“
Nie. V žiadnom prípade. Deti sú deti.
Vzdelanie sa zmenilo. Spoločnosť sa zmenila. Deti sú len nevinnými obeťami tohto systému.
Rodičia pracujú šialene veľa hodín a ich deti sú pod vplyvom telefónov, tabletov a médií – a my povieme, že DETI sa zmenili? A čo sme od nich čakali?
Deti sa správajú zle, ak sa cítia bezpečne. Vedia, že s ich chybami a správaním sa s nimi bude zaobchádzať s láskou a súcitom. Niektoré deti majú záchvaty hnevu doma, pretože sa tam cítia bezpečné, iné zase prevracajú lavice v škole.
Naša škola je prvé miesto, kde deti počujú „nie“ a majú jasne definované hranice. A po tom všetkom budete hovoriť, že deti sa zmenili?
Na pozadí toho všetkého musíme byť školou 21. storočia.
Väčšina detí si už ani len nevie predstaviť život bez stmartfónov. Už nevedia normálne komunikovať a správať sa v spoločnosti primerane. Ale to nevadí, dajme im ešte viac telefónov a tabletov, pretože na našich sociálnych profiloch to vyzerá úžasne.
Učitelia by sa mali dozvedieť viac o tom, ako mať pod kontrolou deti a ich zariadenia.
Vyčleňte si na to dve vyučovacie hodiny týždenne. A zistíte, že ste svoj čas premrhali úplne zbytočne. Museli sme absolvovať školenie počas pracovného dňa (čas, ktorý sme mohli stráviť s deťmi v škole) a trvalo nám to tri týždne.
Všetky tieto informácie by som vám vedela povedať aj bez toho, aby som dané školenie musela absolvovať. Namiesto toho som mohla daný čas stráviť pri deťoch a som si istá, že by to bolo omnoho prospešnejšie pre obe strany.
Namiesto toho, aby sme od rodičov vyžadovali zodpovednosť, sme ich začali obsluhovať ako nejakých zákazníkov.
Niekedy keď vidím aktivitu rodičov detí na Facebooku, som naštvaná. Väzba „rodič-učiteľ“ sa z väzby „partner-partner“ zmenila na „klient-učiteľ“.
Faktom je, že nemôžem učiť vaše dieťa, ak nie je v škole. Občas sa stávalo, že mi vynadali rodičia, ktorí zmeškali rodičovské združenie, hoci som im trikrát, prostredníctvom ich dieťaťa, poslala lístok s týmto oznamom. Stalo sa aj to, že mi nadávali preto, že ich dieťa bolo počas celej doby výletu na telefóne.
Mala som rodičov, ktorí ignorovali všetky moje žiadosti, a potom mi volali a preklínali ma, že som s ich dieťaťom odmietla pracovať po škole. Boli aj takí rodičia, ktorí mi povedali, že ich dieťaťu nedokážem povedať „nie“ …
Moje duševné a fyzické zdravie bolo ohrozené.
Keď viete, že deti potrebujú a zaslúžia si viac, než dostávajú, keď ich milujete a ste zanietený pre svoje poslanie, nemôžete ani len vidieť, ako prichádzajú v špinavom oblečení, schovávajú sa za monitory a prestávajú hovoriť ľudským jazykom.
Deň čo deň som sa stretávala s rodičmi, učiteľmi a riaditeľom, aby sa niečo konečne zmenilo.
Nič. Zlomilo ma to. Moja rodina začala trpieť kvôli deťom iných ľudí.
A nakoniec som si niečo uvedomila – nemôžem zachrániť všetkých. Nemôžem im pomôcť najmä vtedy, ak ja sama som chorá.
Neodišla som kvôli lepšiemu platu a lepšiemu miestu. Rozhodola som sa začať so sebou, so svojimi deťmi a so svojím domovom. Pretože som skutočne presvedčená, že všetko začína práve tu.
Áno, opustila som školu, ale stále chránim deti. Teraz to len vyzerá trochu inak.“
Čo si myslíte o jej názore na deti a ich rodičov?
