Vojak, ktorý odmietol nosiť zbraň, no zachránil 75 životov, získal medailu. Jeho príbeh je neuveriteľný

Mnohí vojaci idú do vojny, aby obránili svoju krajinu a z niektorých sa stanú aj hrdinovia. Ale čo s človekom, ktorý je presvedčený o tom, že nechce zabíjať ostatných?

Príklad amerického Desmonda Dossa ukazuje, že sa môžete stať hrdinom bez toho, aby ste prelievali krv niekoho iného.

Cena viery

Matka vychovala chlapca v duchu adventizmu a ako mnohí ostatní veriaci, aj Doss bol vegetarián.

Keď Japonci zaútočili na Pearl Harbor a Spojené štáty vstúpili do druhej svetovej vojny, Doss pracoval v lodenici Newport News. Táto práca mu poskytla akési „útočisko“.

1. apríla 1942 však Doss dobrovoľne vstúpil do armády. 17. augusta, pred odchodom na frontu, sa oženil s adventistkou Dorothy Shuttovou.

Keď však Desmond Doss prišiel do Fort Jackson, výcvikového tábora 77. pešej divízie v Južnej Karolíne, objavil sa u neho vážny problém.

Faktom je, že v detstve bol Doss svedkom boja: jeho opitý otec takmer zastrelil brata svojej manželky. Od tej doby sa Doss zaprisahal, že nevezme zbrane do ruky a žiadna moc na svete ho nemôže prinútiť zmeniť svoje presvedčenie.

Je zaujímavé, že sám Doss sa nikdy nepovažoval za pacifistu – neodmietol slúžiť. Naopak, chcel úprimne splniť svoju povinnosť voči svojej vlasti.

Len nemohol vziať zbraň do ruky, dokonca ani počas výcviku. Jediný spôsob, ako by mohol dodržať šieste prikázanie – „Nezabiješ“, videl v službe vojenského lekára.

Velenie, ktoré nerozumelo želaniam akéhosi pešiaka, ho poslalo do streleckej roty.

Vojaci považovali Dossa za zbabelca a svätuškára, preto sa mu posmievali všetkými možnými spôsobmi, aj keď bez fyzického útoku. Jeden z jeho spolubojovníkov, Karger, prisahal, že Dossa na fronte jednoducho zastrelí.

A velenie mu ponúklo prepustenie z armády, pretože si mysleli, že ide o nepríčetného člena vojenskej roty.

Doss si zbraň nevzal, aj keď mu ju doslova pchali do rúk. Nakoniec bol nováčik vydieraný vojenským tribunálom, pretože nedodržal priamy príkaz veliteľa.

Dossov otec obrátil na vojenského kňaza, ktorý volal veliteľovi pluku. Po dlhom utrpení sa však Dossovi podarilo stať sa vojenským lekárom bez toho, aby musel vzal zbraň do ruky.

V roku 1944 sa na ostrove Guam pre Desmonda a jeho spolubojovníkov konal krst ohňom. Najťažšia konfrontácia s japonskými vojakmi trvala niekoľko mesiacov a počas tejto doby mladý medik všetkým ukázal, prečo sa tak veľmi hnal do armády.

Doss pod nepretržitým ostreľovaním nepriateľa, po kolená v bahne, prechádzajúc cez hustú džungľu, niesol zranených z bojiska, akoby si nevšímal smrteľné nebezpečenstvo, ktoré ho obklopovalo z každej strany.

Zároveň ako vojenský lekár, riskoval aj životy obyčajných vojakov – Japonci sa najskôr pokúšali zabiť lekárov, aby podkopali bojovného ducha nepriateľa.

Za skutky dosiahnuté v Guame dostal Doss Bronzovú hviezdu – štvrté najvýznamnejšie vojenské ocenenie americkej armády.

V decembri 1944 odišiel do ďalšej časti frontu, na filipínsky ostrov Leyte. Tam získal svoju druhú bronzovú hviezdu.

Nasledovala Okinawa – posledná hranica vojny v Tichom oceáne a zároveň najkrvavejšia bitka.

Po ďalšom protiútoku, sa asi len tretina Američanov, ktorí sa vyšplhali na horu, mohla vrátiť do svojej základne. Jeden človek sa odmietol spúšťať po hrebeni hory

V noci, pár metrov od japonských pozícií, hľadal zranených a priväzoval ich na seba, aby sa s nimi mohol dostať k útesu. Potom ich jeden po druhom spúšťal po lane z veľkej výšky – každých desať minút jedného vojaka.

Je až neuveriteľné, že tento muž bol kedysi považovaný za zbabelca.

Desmond Doss sa modlil, aby mu Boh dovolil zachrániť ešte jedného. A ešte jedného. A ešte. Sám Doss veril, že potom sa mu podarilo vytiahnuť okolo 50 vojakov – na väčší počet by už nemal dosť času.

Svedkovia napočítali 100 zranených. V komisii na udeľovanie vyznamenaní sa hovorí o približne 75 zachránených vojakoch.

Počas druhej svetovej vojny nosilo vojenskú uniformu viac ako 16 miliónov občanov USA. Čestnú medailu získalo iba 431 z nich.

Medzi nimi bol aj Desmond Doss, ktorý 12. októbra 1945, získal vyznamenanie od samotného prezidenta Trumana.

Počas jedného z povojnových výletov do Okinawy sa stratila jedna Dossova medaila. Našli ju až v auguste 2016.

V roku 2006 zomrel jeden z najneobvyklejších hrdinov svetovej vojenskej histórie. Bol pochovaný so všetkými cnosťami.

Už ste niekedy počuli o tomto človeku?

zdroj: theepochtimes.com

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “Vojak, ktorý odmietol nosiť zbraň, no zachránil 75 životov, získal medailu. Jeho príbeh je neuveriteľný”