Každý, kto mal niekedy psa, vie, že je to oveľa viac ako len zviera, je to člen rodiny.
A je to tak ťažké, keď odchádzajú. Či už žili dlhý, zdravý život, alebo nás opustili príliš skoro, bolesť straty je neznesiteľná, píše portál Shared.
Ale sú tu ľudia, ktorí utešujú slovami že treba „žiť ďalej“, pretože „je to len pes„. Tieto slová sú pre ich majiteľov úplne bezvýznamné.
Neexistuje nič, čo by zmiernilo bolestivý pocit zo straty. Dokonca aj vedci potvrdili skutočnosť, že pocit smútku je veľmi reálny.
V skutočnosti sa zistilo, že pre mnohých ľudí je ťažšie prekonať smrť zvieraťa, než prežiť stratu blízkej osoby. Zdá sa to byť bláznivé, ale tu sú niektoré fakty, ktoré vedci uvádzajú.
Faktom je, že sa k našim domácim miláčikom správame ako k ostatným ľuďom. V našom mozgu sa uvoľňujú rovnaké hormóny a chemikálie, čo v nás vyvoláva pocit, že sme milovaní a dôležití, a zvieratá sa postupne stávajú členmi rodiny.
Ak vás niektorý z vašich rodinných príslušníkov opustí, existuje nespočetné množstvo spôsobov, ako sa možno vyrovnať s bolesťou. Ste obklopený milujúcim priateľmi a rodinnými príslušníkmi, ktorí vás podporujú a pokúšajú sa vám pomôcť, môžete sa obrátiť na psychológa.
Avšak, keď vám zomrie zviera, musíte žiť ďalej, akoby sa nič nestalo.
Musíte ísť do práce, držať krok s vašimi povinnosťami a žiť zvyšok svojho života bez toho, aby vás pochopila väčšina ľudí.
Nepochybne vaši blízki a priatelia vedia, čo sa deje, ale ani oni nemusia pochopiť, aká hlboká je vaša bolesť.
Bez pomoci jednoducho potláčate všetky pocity.
Strata zvieraťa zanecháva za sebou veľa zranení, tvrdí psychologička Julie Axelrod. Hovorí, že niektoré z týchto zranení pochádzajú z toho, že stratíte nielen zdroj bezpodmienečnej lásky a pohodlia, ale aj spoločníka.
Okrem toho táto strata vedie u niektorých ľudí k obrovskej nerovnováhe v každodennom živote. Keď máte psa, plánujete všetky svoje aktivity tak, aby pes nebol hladný, aby bol spokojný a šťastný. Náhle stratíte všetku rutinu, a cítite sa strateným.
Jednou z najsmutnejších vecí, ktoré sa stávajú majiteľom, ktorí stratili svojich psíkov je, že aj naďalej žijú, akoby ich pes bol niekde nablízku.
Napríklad niečo buchne v inej miestnosti, a oni si myslia že je to pes – ale v skutočnosti môže hluk pochádzať z úplne iného zdroja.
Toto sú spomienky, ktoré sa s nami hrajú.
Pocit viny zohráva aj veľkú úlohu. Niekedy zvieratá trpia a my musíme sa rozhodnúť, či ich trápenie ukončíme, alebo nie. Aj keď je to humánna možnosť, nie je to jednoduchšie.
Preto ak raz prídete o domáceho maznáčika, nezabudnite, že vaše pocity budú úplne normálne.
Sú to členovia vašej rodiny bez ohľadu na to, čo vám hovoria ostatní (najmä tí, ktorí nemajú radi zvieratá) a nie je na tom nič zvláštne, ak vám stále chýba váš pes, hovoria vedci.
Ak poznáte niekoho, kto nedávno prišiel o svojho psíka – buďte mu na blízku, ak to potrebuje.
Súhlasíte s vedcami? Zažili ste to niekedy?
všetky fotky: Pixabay.com
