žena si priniesla domov tú najsmutnejšiu túlavú mačku. O rok neskôr je táto mačička na nepoznanie

Zoznámte sa s pánom Bruceom Willisom. Tento nie je taký drsný, ako sme zvyknutí vidieť na obrazovke, ale aj tento je určite bojovník. Pán Willis je mačka, ktorá začala svoj príbeh ako „najsmutnejšia mačka“.

Vyzeral, akoby sa mu do očí zapísali všetky boje, ktorá musel počas rokov túlania po uliciach absolvovať. Trvalo roky, kým konečne našiel milujúceho majiteľa, Sandru. Tá musela prejsť tiež niekoľkými prekážkami, aby si ho priniesla domov.

Šesťročný pán Willis mal vážne zdravotné problémy. Jazvy, poranenie oka, štiepiace sa zuby, pozitívny test na vírus mačacej imunodeficiencie a nakoniec v útulku chytil aj niekoľko infekcií. Napriek drsnému vzhľadu a nepriazni osudu bol „najsladším a najláskavejším chlapíkom v okolí“.

Nemohol však nájsť rodinu, ktorá by bola ochotná sa o neho postarať. Sandra videla o pánovi Willisovi na Medzinárodnom dni mačiek príspevok od Animal Humane Society v Minnesote a srdce jej poskočilo. Sandra však nemala povolené domáce zvieratá, ale nemohla na neho zabudnúť a pravidelne ho navštevovala v útulku v nádeji, že nájde svoj domov. Po mesiaci dokázala presvedčiť domáceho, že si pán Willis zaslúži milujúci domov. Pre svoje nedokonalosti bol dokonalý.

Len za rok so Sandrou sa oranžové klbko zmenilo na nepoznanie.

Prešiel od „najsmutnejšej“ k „najšťastnejšej“ mačke, ktorá teraz na Instagrame zahrieva srdcia 94,4 tisícom sledovateľom.

Bruce Willis putoval ulicami celé roky, kým ho nezachránila miestna humanitárna spoločnosť.

Mal jazvy po bitke, poranenie oka, štiepace sa zuby a bol pozitívny na FIV, čo viedlo k prechladnutiu a infekcii horných dýchacích ciest v útulku.

Tou najsrdcervúcejšou vecou bol jeho smutný pohľad v jeho očiach.

Uplynuli týždne a on bol ešte stále v útulku, takže ho označili štítkom „nezabudni na mňa“.

Až jedného dňa ho Sandra, ktorá nemala v úmysle si adoptovať mačku, videla v Instagramovom poste a jej srdce poskočilo.

„Willisa som videla prvýkrát v príspevku, ktorý zverejnila spoločnosť Animal Humane Society v Minnesote v auguste minulého roka.“ V jeho očiach bolo niečo, čo so mnou pohlo.

Vyzeral tak smutne.

Vedela som, že s tým nemôžem nič urobiť, pretože môj prenájom neumožňoval domáce zvieratá a takisto som neplánovala si zaobstarať mačku.

Napriek tomu som ho musela navštíviť. V skutočnom živote vyzeral ešte smutnejšie a musela som odísť už po pár minútach, pretože to bolo také smutné. Z nejakého dôvodu som sa k nemu stále vracala. Je pozitívny na FIV, čo nie je veľká vec, ale keďže bol v útulku pre zvieratá s množstvom ďalších domácich miláčikov, dostal infekciu horných dýchacích ciest. Chvíľu bol skutočne chorý.

Dúfala som, že ho niekto prijme, ale po týždni tam bol stále,“ uviedla Sandra.

Presvedčila svojho domáceho, že pán Willis stojí za to urobiť výnimku a ich životy sa navždy zmenili.

Nakoniec som sa rozhodla požiadať svojho domáceho o povolenie, aby som ho získala. Bola som skutočne prekvapená, keď mi bola udelená výnimka. Nasledujúci deň som si ho priniesla domov. Od najsmutnejšej mačky prešla až k tej najšťastnejšej mačičke, akú som kedy videla. To len za pár hodín. Celou noc ma neopustil.“

Prvú noc doma neprestával priasť.

Pán Willis je pozitívny na vírus mačacej imunodeficiencie. Nie je to však také strašidelné, ako to znie. V podstate to znamená, že má slabší imunitný systém ako „normálne“ mačky. Keď som ho priviedla domov, dostal nádchu, zápal uší a oči, ktoré si doniesol ešte z útulku. Bolo pre neho trochu ťažšie bojovať s touto infekciou, pretože je FIV +, ale nakoniec to prekonal a už si jeho chorobu vôbec nevšímam. Len sa ubezpečujem, že robím čo môžem, aby som ho udržala šťastného a zdravého.“

Už je to rok, čo pán Willis našiel svoj nový domov a zmenil sa na nepoznanie.

Mám ho už rok a mali sme aj svoje vzostupy aj pády. Chvíľu bol veľmi chorý a my sme museli neustále chodiť k veterinárovi. Našťastie dokázal bojovať proti všetkým infekciám a dnes je z neho šťastná a zdravá mačka.“

Zdroj: www.boredpanda.com

Zdroj foto: mrwillisthecat